Piati Slováci sa rozhodli vydať na nezabudnuteľnú púť. Na starých Pionieroch plánujú prejsť z Banskej Bystrice až na úplný juh afrického kontinentu. Ak všetko pôjde podľa plánu, s malými motorkami by sa mali dostať až do Juhoafrickej Republiky.

AUTO BILD vám exkluzívne sprostredkuje zážitky Mareka Slobodníka, autora projektu Pionier na Afrike. Každý druhý víkend prinášame nový diel živých dojmov pätice odvážnych chalanov. Je možné, že Marekove správy sa niekedy omeškajú, predsalen, cesta neznámymi krajinami na Jawách, ktoré nepatria medzi najmodernejšie, môže byť občas nevyspytateľná.

Plavba loďou z Talianska do Izraela trvala šesť dní a čas na palube nám ubehol ako voda. Horšie to už bolo v prístave. Hneď po vylodení si nás do rúk zobrala „tajná“ polícia a začala nás vypočúvať, dosť podrobne, s divnými otázkami. Celé vypočúvanie našťastie dopadlo dobre a my sme slobodní, horšie na tom sú však naše motorky.

Nechcú nám ich dať, a tak hneď na druhý deň po vylodení beháme z úradu na úrad, platíme a riešime totálne nezmysly. Napríklad, náhradný motor na pioniera sa nedá považovať za životne dôležitú súčiastku, tak potrebnú ako rezerva na novom aute. Podľa colníkov je to vraj nelegálne dovážanie náhradných dielov do krajiny. Začína to tu byť zaujímavé.

Každopádne, papiere sa množia a za každý treba platiť. Po 48 hodinách, tone dokumentov a preskenovaní všetkých vecí sa dostávame von. Dokonca sme získali aj povolenie pre náhradné motory, pašovanie sa teda našťastie nekoná! Sme totálne šťastní a večer si krásne jazdíme teplým Ashdodom.

Spíme pri prístave a ráno si v jeho okolí robíme prejazdy, ktoré natáčame. Zrazu nás obkľúčilo päť ozbrojených chlapov so samopalmi. Videli, že točíme v blízkosti prístavu, čo je vraj zakázané, takže nám všetky fotky a videá z foťáku vymazali. Našťastie tých záberov veľa nebolo.

Je to tu fakt husté a pre mňa sa táto krajina stáva najdivnejšou zo všetkých, ktoré som doteraz navštívil. Utvrdili ma v tom aj Češky Lucka a Nikol a Slovenka Alena, s ktorými sme sa stretli. Žijú tu už pár rokov a s kľudom na duši nám pri stretnutí povedali: „ak budete počuť sirénu, niekde sa skryte, budete mať na to 40 sekúnd; to sú rakety, ktoré sem doletia raz za čas z pásma Gazy.“  Všetko je vlastne v pohode a tak, ako má byť, Izrael má vraj mega dobrý raketový štít, len je to pre nás také divné.

Cez noc zostávame u Češky Lucky a zúčastňujeme sa klasickej židovskej večere šábes. Je to super zážitok a takto dobre sa asi tak skoro nenajeme. Ráno vyrážame smerom do Jeruzalema, avšak cesta je tak strmá, že sa tam jednoducho nevieme dostať. Pioniere horia, podrážky na teniskách tiež... nevieme ako to dáme, ale musíme!

Pol dňa tlačíme motorky až nakoniec nocujeme tesne pred Jeruzalemom. Ráno nás budí dážď a my ideme priamo do starého mesta, k Múru nárekov. Zaujímavá pamiatka, kde si človek môže napísať prianie na papier, strčiť ho do múru a to prianie sa mu splní. Paradox bol, že tento múr je rozdelený na mužskú a ženskú časť.

Tá ženská bola preplnená, no na mužskej som bol sám. Ženy asi viac nariekajú alebo majú viac prianí, neviem. Turistické a historické miesta ma moc nelákajú, a tak som rád, že ideme ďalej smerom k Mŕtvemu moru. Z 1000 m.n.m klesáme neuveriteľnou rýchlosťou cez palestínske územie. Nezmenilo sa vôbec nič, iba tu vidno autá s EČV Palestíny.

Dostali sme sa na nulu. Nie finančne, ale výškovo. „Dead sea“ je však ešte nižšie, takže klesáme 400 metrov pod úroveň mora a dostávame sa na najnižšie položenú cestu na svete. Je to prvý výškový rekord, aký sme kedy na pionieri spravili. Iný už asi vlastne ani nespravíme.

Mŕtve more! Je to silný moment, ktorý pripomína cieľ našej cesty z roku 2010 - Aralské jazero. Rovnako vysychajúce a slané. Je neskutočné, ako môže byť niečo mŕtve také nádherné. Kúpeme sa a je to perfektný zážitok, kto nevyskúšal určite odporúčam, plávať v ňom vedieť netreba.

Čo nás však na tejto krajine zarazilo najviac, sú ceny. Všetko je približne trikrát drahšie ako u nás a my nemáme to srdce kúpiť si ani len teplý obed. Väčšinou sme na suchej strave a čakáme, kým prídeme do Egyptu. Jeden večer nás niekde uprostred ničoho prekvapilo milé prepadnutie Arabov žijúcich v Izraeli, ktorí nám priniesli toľko mäsa a ryže, že sme to nedokázali zjesť. Arabi sú proste neskutočne srdeční a prajní.

Eilat, posledné mesto, ktoré nás delí od Egyptu a afrického kontinentu, je vzdialené už len 200 km. Po ceste máme ešte jednu, poslednú zastávku - Timna park. Ľudia tvrdia, že je to najkrajšia časť Izraela a myslím, že majú pravdu, to nádherné údolie jednoducho treba vidieť.

Strávili sme tu dva dni a vôbec sa nám odtiaľto nechce. Ale musíme. Izrael je síce šialený štát, ktorý má divnú, alebo skôr divokú geografickú polohu a všetci sa tu čudujú, ako sme sa sem dostali. Podľa mňa je to však super krajina s milými ľuďmi, ktorí vám chcú vždy pomôcť. Určite sa ju oplatí navštíviť.

Ďalej sa už naozaj ozveme až z Afriky!

Marek Slobodník

Jawa Pionier je motocykel, ktorý bol v dvadsiatom storočí veľmi obľúbeným dopravným prostriedkom, predovšetkým na prepravu na menšie vzdialenosti. Vyrábať sa začal v 50-tych rokoch a vďaka objemu motora, ktorý nepresahuje 50 cm³, zožal veľký úspech. Vodičským preukazom na tejto stroj totiž mohli disponovať už pätnásťroční. Motorka sa vyrábala na Slovensku, konkrétne v Považskej Bystrici. Výkon populárneho Typu 20 dosahoval 2,6 kW (3,5 k). Maximálna rýchlosť vrcholila v závisloti od technického stavu medzi hodnotami 50 a 60 km/h.

Afrika na dohľad: Izrael bol zvláštny, ale krásny

Výber pre vás

Afrika na dohľad: Izrael bol zvláštny, ale krásny

Súvisiace články

Užitkový Ox: Rozhýbe táto skladačka Afriku?

Kvíz: Ako dobre poznáte legendy socializmu?

Piati Slováci na výprave: Do Afriky na Pionieroch

Výber pre vás