Redakcia Auto Bild

Jeho životná cesta bola, ako to v&nbsp;polovici 19. storočia bývalo, dopredu určená. Najstarší syn zámočníckeho majstra Philippa Wilhelma Opla sa mal stať tiež zámočníkom, ale mladý Adam nechcel prevziať otcov podnik, jeho snom bolo cestovať do Paríža. Študovať, vidieť svet, vzdelávať sa. Pri svojom putovaní navštívil belgický Liege, Brusel aj Londýn a&nbsp;napokon sa dostal aj do vysnívanej francúzskej metropoly. 

Tu pracoval v&nbsp;dvoch továrňach na šijacie stroje, čo bola v&nbsp;roku 1857 špičková technika, veď prvý šijací stroj si dal Francúz Barthélemy Thimonnier patentovať len 27 rokov predtým. Adam Opel sa rozhodol vrátiť domov a&nbsp;založiť si v&nbsp;roku 1862 vlastnú firmu na šijacie stroje. Mal len 25 rokov, minimálny kapitál a&nbsp;jeho otec bol proti. 

Rüsselsheim bola malá obec s&nbsp;dvoma tisíckami obyvateľov a&nbsp;výhľad na úspech nebol veľký. Adam zostavoval svoj prvý stroj celé mesiace a&nbsp;ďalšie mesiace mu trvalo, aby ho predal. Nakoniec si ho kúpil miestny krajčírsky majster Hummel a&nbsp;v&nbsp;prevádzke mu vydržal 40 rokov. Dobrá reklama. 

Adam si v&nbsp;roku 1863 v&nbsp;opustenej strýkovej maštali založil dielňu. Brat Georg mu z&nbsp;Paríža posielal súčiastky, ale aj celé stroje, ktoré Adam ďalej predával. Už o&nbsp;päť rokov si mohol dovoliť postaviť vlastnú dvojposchodovú fabriku s&nbsp;parným strojom, zamestnával už 40 ľudí a&nbsp;neskôr pridal aj administratívnu budovu. V&nbsp;roku 1886 predal 18 000 šijacích strojov. To už bola firma Opel jedným z&nbsp;najväčších výrobcov šijacích strojov v&nbsp;Európe, keď sa Adam na svojich pravidelných cestách do milovaného Paríža zaľúbil do vysokých bicyklov, ktoré tam boli v&nbsp;móde. Jeden bicykel si doniesol do dielne v&nbsp;Rüsselsheime a&nbsp;o&nbsp;pár mesiacov sa už rozbiehala výroba. 

Keď na jeseň 1887 vydal ilustrovaný cenník bicyklov, začala sa oficiálne éra výroby dopravných prostriedkov značky Opel. Dvaja synovia Opla sa zúčastnili na pretekoch na vysokých kolesách, čím propagovali tento dopravný prostriedok. Bicykle s&nbsp;vysokým kolesom vystriedali už o&nbsp;rok takzvané bezpečnostné bicykle, teda stroje s&nbsp;rovnako veľkým kolesom vpredu aj vzadu a&nbsp;s&nbsp;retiazkovým prevodom. 

Spoločnosť Opel sa rýchlo vypracovala na najväčšieho výrobcu bicyklov v&nbsp;Nemecku. Adam zomiera v&nbsp;roku 1895 na následky týfusu a&nbsp;fabriku zanecháva svojej žene Sophii a&nbsp;piatim synom. Mestská legenda hovorí, že krátko pred smrťou pri pohľade na jedno z&nbsp;prvých áut zvolal: „Táto smradľavá škatuľa sa nikdy nestane viac než hračkou pre milionárov, ktorí nevedia, ako vyhodiť peniaze!“ V&nbsp;skutočnosti si kúpil vo februári 1895 Benz Phaeton s&nbsp;výkonom štyri kone, dodali mu ho 14. marca, niekoľko mesiacov pred jeho smrťou (8.&nbsp;september 1895).

Po smrti sa vedeniu firmy venovala Sophia a&nbsp;najstarší synovia Carl a&nbsp;Wilhelm. Prvé autá boli navrhnuté v&nbsp;roku 1898 po tom, čo uzavreli partnerstvo s&nbsp;Friedrichom Lutzmannom, zámočníkom z&nbsp;Dessau. V&nbsp;roku 1899 sa začala výroba automobilov Opel Patent-Motorwagen System Lutzmann. Po vyhotovení 65 vozidiel bolo partnerstvo po dvoch rokoch zrušené a&nbsp;Oplovci podpísali v&nbsp;roku 1901 licenčnú zmluvu s&nbsp;francúzskym Automobiles Darracq France. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/adam-opel-zalozil-svoju-firmu-pred-160-rokmi-vyrabal-sijacie-storje">Históriu Opla v obrazoch si pozrite v galérii</a>

V&nbsp;roku 1907 sa rüsselsheimská automobilka stala oficiálnym dodávateľom pre cisársky dvor. Oplovci sa však nechceli spoliehať na licenčné produkty a&nbsp;vyvíjali aj vlastné auto. V&nbsp;roku 1909 bol vyrobený Opel 4/8 PS, známy ako Doktorwagen. Jeho spoľahlivosť oceňovali lekári, ktorí jazdili za pacientmi na veľké vzdialenosti, keď cesty so spevneným povrchom boli ešte zriedkavé. Doktorwagen sa predával len za 3 950 mariek, čo bolo približne o&nbsp;polovicu menej ako vtedajšie luxusné modely. Tento typ zohral veľkú úlohu pri vzostupe spoločnosti, ktorá sa stala najväčším výrobcom automobilov v&nbsp;Nemecku. 

Opel inzeroval typ 4/8 PS vyhláseniami ako „najjednoduchší mechanizmus“, „najjednoduchšia manipulácia“ a&nbsp;predovšetkým: „dá sa použiť bez vodiča“ – čo bolo myslené bez vodiča z&nbsp;povolania, lebo dovtedy si bohaté rodiny zamestnávali vodiča rovnako ako pohoniča ku koňom.

V&nbsp;20. rokoch 20. storočia sa firma Opel stala najväčším svetovým výrobcom bicyklov. Výrobná kapacita dosahovala 4 000 kusov denne a&nbsp;po celom svete mali 15 000 predajcov. Neustále inovovali. Používali automatické lakovacie a&nbsp;pokovovacie zariadenia, haly mali pretlakové, aby sa dnu nedostával znečistený vzduch. Zaviedli ako prví v&nbsp;Nemecku lineárnu montážnu linku. V&nbsp;roku 1924 použili svoju montážnu linku na výrobu otvoreného dvojsedadlového auta s&nbsp;názvom Laubfrosch (Rosnička) za 3 900 mariek, ale už v&nbsp;roku 1930 stál len 1 930 mariek. Čiastočne pre montážnu linku, ale aj pre raketovo rastúci dopyt po autách.

Opel sa stal v&nbsp;roku 1928 najväčším exportérom Nemecka, v&nbsp;ponuke bol Regent – prvý osemvalcový automobil značky Opel a&nbsp;stránky novín zapĺňali rýchlostné rekordy raketových áut RAK 1 a&nbsp;RAK 2. Vnuk Adama Fritz von Opel sa stal hviezdou a&nbsp;okrem raketových áut predviedol prvý let na raketovom lietadle Opel, čím ovplyvnil aj Wernhera von Brauna. V&nbsp;marci 1929 General Motors ohromený modernými výrobnými zariadeniami Opel, kúpil 80 percent spoločnosti, v&nbsp;roku 1931 po získaní zvyš­ku akcií sa General Motor stal úplným vlastníkom Adam Opel AG. 

V&nbsp;roku 1935 bola v&nbsp;Brandenburgu postavená druhá továreň na výrobu ľahkých nákladných vozidiel Blitz. Vzniklo prvé auto so samonosnou celooceľovou karosériou Opel Olympia, celosvetové prvenstvo mu len tesne vyfúkol Citroën Traction Avant. Tridsiate roky boli desaťročím rastu a&nbsp;do roku 1937 bol závod Opel v&nbsp;Rüsselsheime so 130 267 vyrobenými automobilmi najväčšou európskou a&nbsp;siedmou svetovou automobilkou. 

V&nbsp;roku 1938 bol predstavený veľmi úspešný Kapitän so šesťvalcovým motorom, celooceľovou karosériou, predným nezávislým zavesením, hydraulickými tlmičmi aj teplovodným kúrením. Bol to posledný úspech, než výrobu áut zastavila na jeseň 1940 vláda, ktorá presmerovávala celý nemecký priemysel na vojenskú výrobu. Americké vedenie spoločnosti odmietlo prechod na výrobu munície a&nbsp;v&nbsp;roku 1941 opustil Opel posledný americký manažér. Od roku 1942 už neexistoval žiadny kontakt medzi Oplom a&nbsp;General Motors, hoci formálne bol GM vlastníkom, ale o&nbsp;riadení rozhodovala nemecká vláda a&nbsp;fabrika prešla na vojnovú výrobu, vyrábala súčiastky lietadiel a&nbsp;tanky.

Po skončení vojny bol závod demontovaný a&nbsp;prevezený do Sovietskeho zväzu ako súčasť povojnových reparácií. Skonfiškované a&nbsp;odvezené do Moskvy boli aj výrobné zariadenia Kadett. V ZSSR sa Kadett vyrábal ako Moskvič 400 a&nbsp;401 od roku 1946 do 1956.

V&nbsp;priebehu desaťročí Opel opakovane udával trendy s&nbsp;novými modelmi a&nbsp;variantmi vozidiel a&nbsp;vytvoril skutočné bestsellery. Najtrvalejším a&nbsp;najtradičnejším modelovým radom je Kadett, ktorý bol po vojne obnovený a&nbsp;v&nbsp;roku 1962 sa vyrobil jeho miliónty kus. Prvý Kadett predstavil verejnosti v&nbsp;decembri 1936 obchodno-technický riaditeľ automobilky Opel Heinrich Nordhoff, ktorý sa v&nbsp;neskorších desaťročiach stal známym vďaka svojej vedúcej úlohe pri budovaní spoločnosti Volkswagen.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/adam-opel-zalozil-svoju-firmu-pred-160-rokmi-vyrabal-sijacie-storje">Ešte viac sa dozviete v bohatej galérii</a>

Kadett bol súčasťou veľkého nemeckého hospodárskeho zázraku – ako sa nazývalo obdobie polovice šesťdesiatych rokov, keď sa Nemecko úplne spamätalo z&nbsp;povojnovej obnovy a&nbsp;stalo sa v&nbsp;krátkom čase lídrom európskej ekonomiky. Vo svojej 12. generácii sa v&nbsp;roku 1991 z&nbsp;Kadetta stala Astra a&nbsp;Opel si zabezpečil slávu v nabitej kompaktnej triede. 

To, čo dnes poznáme ako Sports Tou­rer, sa volalo v&nbsp;roku 1953 Caravan. Konkrétne Opel Olympia Rekord Caravan spojil car and van, teda auto s&nbsp;dodávkou, a&nbsp;vzniklo kombi – vôbec prvé nemecké kombi. 

V&nbsp;pribehu finančnej krízy v&nbsp;roku 2008 sa zhoršila finančná situácia General Motors a&nbsp;v&nbsp;dôsledku toho mal Opel veľa nedobytných pohľadávok voči materskej spoločnosti. V&nbsp;roku 2017 spoločnosť General Motors predala Opel Automobile, ktorý vlastní značky Opel a&nbsp;Vauxhall, francúzskemu koncernu Group­e PSA. Už vo finančnom roku 2018 dosiahol Opel prevádzkový zisk 859 miliónov eur, čo bolo prvý raz od roku 1999, že sa dostal do čiernych čísel.

Opel zaznamenal v&nbsp;priebehu desaťročí veľký úspech aj s&nbsp;malými autami. V&nbsp;prvom rade to bola Corsa, ktorá tento rok oslavuje už 40. výročie. Hneď od začiatku sa rýchlo stala najpredávanejším vozidlom vo svojom segmente a&nbsp;na ceste k&nbsp;úspechu pokračovala aj v&nbsp;nasledujúcich rokoch.

Prelomovým bol rok 1991, keď vznikla Frontera – vozidlo na voľný čas s&nbsp;pohonom všetkých kolies. Dnes by sme povedali SUV, ale vtedy to označenie nikto nepoznal, lebo Opel opäť raz predbehol dobu. Päťdverová Frontera s&nbsp;dlhým rázvorom sa stala predchodcom moderného terénneho auta a&nbsp;spustila skutočný boom pohonu všetkých kolies v&nbsp;celej Európe.

V&nbsp;rokoch 1988 až 1995 sa vyrábala Vectra, z&nbsp;ktorej prvého radu sa vyrobilo dva a&nbsp;pol milióna kusov. Značka veľmi rýchlo zareagovala aj na dopyt po kompaktných MPV. Sedemmiestna Zafira prišla v&nbsp;januári 1999. Vznikol z&nbsp;nej aj koncept HydroGen3 s&nbsp;pohonom na vodíkové palivové články, čo bolo na tú dobu dosť odvážne.

V&nbsp;roku 2019 sa začína v&nbsp;Opli nová, elektrická éra s&nbsp;Corsou-e. Postupne pribúdali ďalšie elektrické a&nbsp;hybridné vozidlá, dnes ich má spoločnosť v&nbsp;portfóliu sedem.<br>Po zlúčení materskej spoločnosti PSA Group s&nbsp;taliansko-americkou skupinou Fiat Chrysler Automobiles 16. januára 2021 sa Opel stal súčasťou novovzniknutého koncernu Stellantis.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/gal/zaujimavosti/adam-opel-zalozil-svoju-firmu-pred-160-rokmi-vyrabal-sijacie-storje">Historické autá Opel si pozrite aj v našej galérii</a>

Opel prevádzkuje desať závodov na výrobu vozidiel, pohonných jednotiek a&nbsp;komponentov a&nbsp;štyri vývojové a&nbsp;testovacie centrá v&nbsp;šiestich krajinách. V&nbsp;Európe zamestnáva približne 30 000 ľudí. Asi 6 250 ľudí je zodpovedných za konštrukciu a&nbsp;dizajn vozidiel Opel v&nbsp;Medzinárodnom centre technického vývoja a&nbsp;Európskom dizajnérskom centre v&nbsp;Rüsselsheime. Celkovo hrá Opel dôležitú úlohu v&nbsp;globálnom výskume a&nbsp;vo vývoji Stellantisu a&nbsp;aj po pohltení týmto koncernom si zachováva vlastný štýl a&nbsp;jedinečný nemecký charakter ako dedičstvo po jednom zámočníckom učňovi, ktorý odišiel do Paríža hľadať šťastie.

Adam Opel založil svoju firmu pred 160 rokmi. Vyrábal šijacie stroje aj bicykle

Výber pre vás

Adam Opel založil svoju firmu pred 160 rokmi. Vyrábal šijacie stroje aj bicykle

Súvisiace články

Nový Opel Grandland: 8 vecí, ktoré sú na nezaplatenie!

Opel Astra Sportstourer PHEV. Veľa miesta v zadnej kombi časti, veľa zábavy pri jazde.

Prvá jazda I Až 1 634-litrový kufor! Opel Astra ST ponúka astrálny objem batožinového priestoru

Výber pre vás