Znižovanie objemu, vypínanie valcov, ľahšie materiály – ak ide o to odnaučiť autá piť, triky výrobcov sú pestré. A väčšina z nich naozaj funguje. Spotreby moderných dieselových kompaktov so štvorkou pred desatinnou čiarkou nie sú dnes žiadnou zriedkavosťou. Nesmieme však zabúdať, že tieto mimoriadne nízke, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190539/spotreba-podla-vyrobcu-mimo-reality">oficiálne udávané hodnoty</a>, vznikajú pri ideálnych podmienkach – od teploty vzduchu, cez povrch a profil vozovky až po špeciálne pneumatiky. A najmä: rýchlejšie než 120 km/h sa pri týchto testoch nikdy nejazdí.

Realita ale vyzerá inak. Čím viac sa priblíži plynový pedál k  podlahe, o to nehanebnejšia bude spotreba. Predovšetkým na diaľniciach musia autá neporovnateľne intenzívnejšie bojovať s odporom vzduchu. Je to tak – na začiatku akcelerácie je najväčšou prekážkou valivý odpor a hmotnosť vozidla, s „tehlou na plyne“ sa hlavným súperom stáva aerodynamika.

Svoju úlohu hrá aj neustále technické napredovanie výrobcov áut. S každým novým modelom rastie výkon a spolu s ním sa zvyšuje i maximálna rýchlosť. Tempo 200 km/h dnes bez problémov zvládnu kompakty so stredne výkonnými motormi. No a magickú métu 300 km/h prelomia aj niektoré limuzíny vyššej strednej triedy.

Napríklad Jaguar XFR-S. Jeho 550-členné konské stádo vydolované z prepĺňaného motora dokonca musí byť prísne strážené. Elektronika nedovolí, aby sa maximálna rýchlosť prehupla cez 300 kilometrovú hranicu. Podľa výrobcu sa šelma uspokojí priemerne s 11,6 litrami benzínu na 100 km. Každý súdny motorista si však vie predstaviť, že pri využívaní uvedeného výkonu tento údaj v živote nebude svietiť na displeji palubného počítača.

Lenže nás palubný počítač nás zaujímal iba ako údaj na spestrenie a nie ako vierohodný zdroj. My sme chceli presne vedieť ako intenzívne si takýto dravec hasí smäd, keď mu horí kožuch. Vyskúšali sme to. Ako? Bolo to v podstate veľmi jednoduché – stlačiť plynový pedál až na podlahu, nabrať maximálnu rýchlosť a držať. Nakoniec dotankovať a z dĺžky trasy (70 km) a počtu doplnených litrov vypočítať priemernú spotrebu.

Museli však byť splnené i ďalšie predpoklady: všetky vozidlá mali letné pneumatiky, všetky autá sa pohybovali na tom istom uzavretom okruhu, všetky jazdili vo svojej maximálnej rýchlosti, ktorá sa dala udržať na celej trase. Pri automatickej prevodovke to znamenalo aktivovať funkciu kickdown, teda maximálne zošliapnuť akcelerátor. A ako sa teda jednotlivým autám pri tejto tortúre darilo? Pozrite si nasledujúci prehľad.

Ručička tachometra sa práve prehupla za hranicu 300 km/h, mocný osemvalec s objemom 5 litrov a výkonom 405 kW (550 k) reve, zdá sa, že každú chvíľu exploduje. Na jeho umlčanie by nestačila ani najvyššia protihluková stena. Upokojuje nás, že ľahko nervóznu limuzínu XFR-S začína na testovacej dráhe krotiť elektronický obmedzovač. Pulzujúca šelma vtedy akoby bežala naprázdno, jej prevodovka zostáva pre kick-down tvrdohlavo zaseknutá na šiestom z ôsmich prevodových stupňov.

Ručička otáčkomeru agregátu V8 sa trepoce v zodpovedajúcej výške – len milimeter vzdialená od červeného pásma, čo znamená 6100 otáčok. Samozrejme sa to prejaví aj na spotrebe. Vstrekovacie trysky  zrejme musia pri tomto tempe pumpovať palivo do spaľovacích priestorov v prúdoch.

Podľa našich meraní pri plnej záťaži spáli divoký Angličan neuveriteľných 62,5 litrov benzínu na 100 km a stáva sa tak naším víťazom pijanskej ligy. Zaujímavé je, že palubný počítač pracuje menej usilovne než palivové čerpadlo, ukazuje totiž „len“ 45,5 l/100 km. Jaguar však musí v realite viac ubrať, inak sa ďaleko nedostane. Dojazd sa pri maximálnej rýchlosti scvrkne na 112 km.

Krútiaci moment vrcholí pri bujných 530 Nm a výkon 285 kW (387 k) je rovnako úctyhodný, Mercedes však silný model G elektronicky brzdí v rozlete. Rýchlosť vyššiu než 210 km/h výrobca 2,5 tony vážiacemu vozidlu nepovolí. Toto tempo ale vysoký a hranatý stroj dosiahne prekvapivo rýchlo - už na piatom zo siedmich možných prevodových stupňov. Pohľad na palubný počítač vyzerá nádejne, zdá sa, že také zlé to so smädom nebude: Priemerná spotreba sa na displeji ustálila na hodnote 30 litroch na 100 kilometrov.

A realita? Úplne mimo! Mercedes bohužiaľ rovnako ako maximálnu rýchlosť pribrzdil aj ukazovateľ apetítu na centrálnom displeji. Podľa našich meraní cez osem valcov 5-litrového motora prúdi oveľa väčšie množstvo paliva. G 500 spáli presne 62,3 l benzínu na 100 km. Nečudujeme sa. Až 1,95 metra vysoký off-road má rovnaký odpor vzduchu ako nábytková stena, ďalšiu šťavu pýtajú aj široké pneumatiky a pohon všetkých štyroch kolies.

BMW M5 je najrýchlejším auto v tomto porovnaní a jeho motor má aj vďaka príplatkovému balíku Competition suverénne najväčšie stádo pod kapotou. Monštrum s dvojnásobne prepĺňaným osemvalcom a výkonom 575 koní (423 kW) by teda malo byť aj najpahltnejšie, no nie? Nie nevyhnutne.

Športová limuzína predsa len reže protivietor ostrejšie než sa to v tomto teste darí jej tlstejšiemu bratovi X5. Priame vstrekovanie benzínu ako aj 7-stupňová dvojspojková prevodovka pomáhajú udržať otáčky i spotrebu 4,4-litrového benzínového motora na rozumnej úrovni. Pri pokojnej jazde papierového testovacieho cyklu si vraj M5 vystačí s 9,9 litrami na 100 kilometrov.

Do uvedenej teórie vnesie chaos až plynový pedál pritlačený k podlahe. M5 ukáže svoju pravú tvár a podľa tachometra dosiahne šialených 315 km/h. Náš satelitom podporovaný merací systém síce ukazuje „len“ 304,1 km/h, ale aj toto tempo vyslope nádrž do poslednej kvapky v pozoruhodnom tempe. Napriek tomu palubný počítač ukazuje ako priklincovaný priemernú spotrebu len 29,5 litra (túto maximálnu hodnotu BMW pevne naprogramovalo). My sme však dotankovali oveľa viac. Výsledok? Apetít až 62 l/100 km, a to ešte treba kupovať drahý prémiový benzín.

X5 vo verzii 50i má v sebe toľko sily, že mu technici museli nasadiť náhubok. Bavori toto nafúknuté benzínové SUV s výkonom 330 kW (450 k) skrotili – jeho rýchlosť je obmedzená na 250 km/h. Motor by veľmi rád pridal ešte zopár kilometrov za hodinu, ale nemôže. Aj preto mu pri kickdowne stačí na maximálnu rýchlosť šiesty z ôsmich prevodových stupňov. A že vtedy točí 6000 otáčok? Nezdá sa, že by mu to prekážalo.

Je tu však iný problém. X5 mohutne bojuje s odporom vzduchu, ku ktorému sa pridáva aj valivý odpor obrovských pneumatík. Viac nenapovie ani pohľad na palubný počítač: Tu žiari rovnaký údaj ako pri limuzíne M5 – presne 29,5 litra na 100 kilometrov. Usmievame sa, lebo vieme, že je to vzhľadom na výkon a veľkosť auta nereálne. V skutočnosti obrovské SUV spáli pri jazde na plný plyn v priemere 49,3 l/100 km.

Benzínový šesťvalec s mohutným kompresorom, objem motora tri litre, maximálny výkon 228 kW (310 k) pri 6000 otáčkach – zo športovo ladených charakteristík priam srší neuhasiteľný smäd. Naproti tomu ale stojí ľahká hliníková karoséria prémiového Audi a tiež osemstupňový automat, ktorý drží otáčky v pohodovo nízkych pásmach.

V praxi to však nestačí. Pri maximálnej rýchlosti hrá totiž hmotnosť len vedľajšiu rolu a výhody 8-stupňovej prevodovky pravá noha vtisnutá do podlahy rozdrví na prach. Prevodovka totiž pri maximálne stlačenom akcelerátore ignoruje posledné dva stupne a tvrdohlavo „trucuje“ na šestke.

Motoru teda neostáva nič iné, len sa vysporiadať so 6200 otáčkami kľukového hriadeľa. Aby to zvládol, potrebuje viac než na palubnom počítači uvádzaných 32,9 l/100 km - jeho smäd reálne hasí až 36,6 litrov benzínu. A8 3.0 TFSI chráni pred ešte vyššou spotrebou rýchlosť obmedzená na 250 km/h. Elektronická brzda je však nastavená žičlivo. V skutočnosti sme veľkému Audi namerali 262,4 a na tachometri je vtedy dokonca sýtych 267 km/h.

Rovnako ako má VW Golf technológiu vypínania valcov ACT, ani Mazda 3 za tajuplným názvom „Skyactiv“ neskrýva nič iné, než prefíkaný koncept úspory paliva. Japonský motor s výkonom 121 kW (165 k) má vysoký kompresný pomer, ponúka premyslené priame vstrekovanie paliva a funguje s minimom trenia. V bežnej premávke skvelé. Ale funguje to aj pri maximálnej záťaži s „tehlou na pedáli“?

Výsledok nášho testu naznačuje, že skôr nie. V kontraste s udávanou priemernou spotrebou 5,8 litra si dvojlitrový štvorvalec počas jazdy na plný plyn potiahne až 22,2 l/100 km. Pritom nová Mazda by podľa oficiálnych údajov mala uháňať rýchlosťou len 210 km/h. Aspoň, že toto nie je pravda. Podľa nášho merania je japonský kompakt výrazne rýchlejší - fičal až 220. Vyššiu reálnu rýchlosť dosahuje Mazda 3 vďaka dostatočnému výkonu na šiestom prevodovom stupni.

Volkswagen Golf 1.4 TSI ACT: 20,2 l/100 km

ACT? Znie to ako magické zaklínadlo, ktoré má z Golfa urobiť superúsporné auto. Skratka troch písmen označuje technológiu vypínania valcov, ktorá pri pohodovej jazde naozaj pomáha šetriť palivo. Počas nášho testu si ale benzínový motor Volkswagenu nikdy neodpočinie. Naopak, zaberá na plný plyn. S akcelerátorom na podlahe Golf 1.4 TSI ACT vyvinie rýchlosť 213 km/h, čo nie je zlé pre kompakt s výkonom iba 103 kW (140 k).

Dosiahnuť toto tempo pomáha malému štvorvalcu turbo, na šiestom prevodovom stupni. Motor pracuje vtedy v pomerne nízkych 4800 otáčkach. Napriek tomu jeho chuť do konzumovania tekutín rozhodne nízka nie je. Pri jazde na plný plyn Golf vylogá 20,2 litra benzínu na 100 km, čo je pre porovnanie o 330 percent viac než udávaná priemerná spotreba. VW si však zaslúži pochvalu za pravdovravnosť. Palubný počítač ukazuje smäd auta s odchýlkou len niekoľkých desatín litra a tachometer zobrazuje maximálnu rýchlosť takmer exaktne.

Moderný diesel s technológiou common-rail a dobre odstupňovaná prevodovka pomáhajú, ale najväčší nepriateľ Fiatu Ducato je odpor vzduchu. Čelná plocha vo veľkosti garážových dverí sa dá aerodynamicky vytvarovať iba obmedzene a tak by bolo naivné očakávať spotrebu vrabčeka, ktorému stačí zopár kvapiek na dne štamperlíka.

Ako to dopadlo? Pri rýchlosti vyššej než 130 km/h brzdí Ducato odpor vzduchu ozaj mohutne. Od tohto tempa sa posúva k maximálke len pomaly a veľmi namáhavo. Podľa technického preukazu by to malo byť 152 km/h. Fiat vďaka 2,3-litrovému turbodieselu (109 kW/148 k) nepotrebuje vysoké otáčky, navyše sa pýši 350 Newtonmetrami krútiaceho momentu. Nameraná maximálna rýchlosť je však oveľa vyššia - 165 km/h pokoruje Ducato na šiestom prevodovom stupni a jeho motor vtedy točí 3800 otáčok.

Aj keď počujeme ako sa vtedy namáha, spotrebu si drží na uzde. Boli sme príjemne prekvapení, že si veľký Talian vystačí s necelými 18 litrami nafty. Vzhľadom na mohutnosť vozidla a aj rýchlosť je to číslo hodné rešpektu. V spojitosti s 90-litrovou nádržou sa Ducato stáva akýmsi rýchlym vytrvalcom. Ešte aj pri takto extrémnom jazdnom štýle má slušný dojazd 503 km.

Konečne typický Golf - takmer nenápadne, pomaly, ale zato isto, sa posúva až na maximálnu nameranú rýchlosť 215 km/h. Beží pritom na šiestom prevodovom stupni a v nenáročných 3600 otáčkach. Aj preto si z nádrže vychlipká len 14,6 litra nafty na 100 km. Na TDI (110 kW/150 k) to síce znie troška prepito, ale vzhľadom na extrémne tempo jazdy to nie je veľa.

Podstatná je účinnosť spaľovania a tú má dieselový motor lepšiu než benzínový. Znamená to, že naftové TDI dokáže viac energie premeniť na prácu a menej jej unikne vo forme tepla. Je preto efektívnejšie než benzínový súrodenec TSI vybavený technológiou ACT. Priaznivú spotrebu pomohla dosiahnuť i dobrá aerodynamika. Ale rovnako ako pri Škode Octavii sme si aj v prípade Golfu 2.0 TDI, vychádzajúc z uvádzanej priemernej spotreby (4,1 l/100 km) uvedomili, akým obrovským spôsobom narastie apetít auta v závislosti od štýlu jazdy.

Škoda Octavia Combi 1.2 TSI: 13,4 l/100 km

Bude to námaha, mysleli sme si - malý 1,2-litrový benzínový motor s výkonom iba 77 kW (105 k) bude musieť poriadne zabrať, aby naplno rozbehol robustné české kombi. I keď turbo samozrejme dodáva štvorvalcu viac odvahy do boja s maximálnou rýchlosťou, predpokladali sme, že vysoké otáčky vytiahnu jeho spotrebu vysoko.

Zbytočné obavy. Motor TSI je naozaj úsporný, dokonca aj v 5-tisícových otáčkach a so zaradenou päťkou zo šiestich možných stupňov (len tak sa automobil dostane na maximálnu rýchlosť) sa spotreba prekvapivo drží v akceptovateľných medziach. Viac než 13,4 litra na 100 km sme pri našej testovacej jazde nedokázali cez jeho benzínové potrubie pretlačiť.

Palubný počítač zistil presne to isté čo my. V protiklade s najväčšími dezinformátormi (najmä BMW) sa jeho údaje odchyľovali len o niekoľko desatín. Príjemnú pedantnosť oceňujeme aj pri maximálnej rýchlosti, kde bol rozdiel od udávaného tempa 192 km/h zanedbateľný. Napriek víťazstvu treba uviesť, že táto Octavia pri jazde na plný plyn potiahne z nádrže o 163 percent benzínu viac než sľubuje jej oficiálna priemerná spotreba (5,1 l/100 km). Jazda s pedálom na podlahe si skrátka aj tu berie svoju daň.

Šialené čísla, ktoré sa dajú hodiť za hlavu

Aj keď nie všetky autá v tomto porovnaní hltali palivo rovnako nenásytne, mnohé namerané čísla môžu naozaj desiť. Hodnoty cez 60 litrov potešia len predajcov palív a vďaka daniam ešte i štátnu pokladňu. A nemohli sme si nevšimnúť aký obrovský rozdiel je medzi udávanou spotrebou a tou, ktorú majú autá pri maximálnej rýchlosti. Našťastie sa dá náš výsledok nášho porovnania jednoducho hodiť za hlavu: stačí ak uvoľníte nohu na plynovom pedáli. Bude to síce o niečo pomalšia jazda, ale oveľa pohodlnejšia a bezpečnejšia. No a v každom prípade tiež lacnejšia.

Test: Aká je spotreba pri jazde na plný plyn?

Výber pre vás

Test: Aká je spotreba pri jazde na plný plyn?

Súvisiace články

Ako voziť lyže na streche auta

Prečo je udávaná spotreba v USA reálna a v EU nie?

Hyundai a Kia zaplatia milióny

Výber pre vás