Upozornili sme na to <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190640/nova-kia-soul-vyzera-ako-stara-s-velkym-faceliftom">pri svetovej autosalónovej premiére prvej, americkej verzie</a>, pripomenuli sme to pri veľtržnom predstavení <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/192426/kia-soul-v-europe-chce-vyzerat-ako-suv">európskeho variantu</a> a pre istotu sme to ešte raz zopakovali aj pri príležitosti prvého <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/194766/kia-soul-ii-komiksovy-hrdina">krátkeho osobného jazdného zoznámenia</a> na medzinárodnej prezentácii: aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, nová Kia Soul je skutočne nová. A dokázala nám to aj pri prvom štandardnom redakčnom teste už na našich domácich cestách.

Nie že by sme pod inak dopadajúcim slnečným svetlom v našich končinách toho videli zrazu viac a lepšie, novota sa však prejavila hlavne zvnútra (čím nemyslíme iba interiér), pri podrobnejšom skúmaní, na ktoré predtým nebol priestor ani čas. A to podrobnejšie skúmanie sme absolvovali vo verzii s benzínovým motorom, manuálnou prevodovkou a vyššou výbavou.

Hranatá a škatuľovitá karoséria prvej generácie do veľkej miere spolarizovala publikum, ako to pri výrazných a „iných“ dizajnoch býva. Tých, ktorým sadol do vkusu, však bolo dosť na to, aby automobilka ponechala základnú koncepciu exteriérového dizajnu nedotknutú aj napriek tomu, že po technickej stránke prekopala automobil od kolies až po anténu.

Ak sa na niečo v prvej generácii frfľalo, v súvislosti s nezvyčajným dizajnom, tak to bol jeho dopad na prístup do interiéru. A aj interiér samotný. A v oboch týchto prípadoch sa udiali zmeny, ktoré boli potrebné a žiaduce. To, že je nová generácia mierne dlhšia, širšia a nižšia, je síce fajn. Dôležitejšie však je, že sa teraz do interiéru pohodlnejšie nastupuje. A aj sa v ňom lepšie sedí.

Keď už sa v kabíne usadíte, tak si výrazný kvalitatívny nárast nevšimnete jedine v prípade, že ste navyknutí na veľmi solídnu akosť, akú majú interiéry európskych modelov Kia dnes. Ak ale „presadáte“ z jednotkového Soulu do dvojkového, tak ten rozdiel nedokážete prehliadnuť. A nie sú to iba o triedu lepšie materiály a kvalita ich spracovania. Tu sú medzigeneračné zmeny také rozsiahle, že prakticky nemá význam porovnávať, či je tento gombík trochu okrúhlejší, tamtá páčka trochu dlhšia a henten displej trochu hranatejší. Všetko je tu nové.

Príjemným faktom je, že úplne nové usporiadanie interiéru nijako nepostavilo na hlavu jeho ergonómiu, práve naopak. Všetko vám padne pod oči a do rúk dostatočne a intuitívne rýchlo. V základe tu ozaj nie je nič chybné. Do pár detailov by sme ale predsa len pichli prstom. Napríklad výduchy klimatizácie. Tie krajné sú osadené do štýlových „valcov“ zastrešených reproduktormi, čo je pekné, viac by sme však ocenili, keby sa tie stredné dali zatvoriť.

Alebo dotykový displej: ak máte tento typ ovládania radi, v prvej chvíli sa potešíte, keď ho tu uvidíte. Potom ale môžete naraziť na nepraktickú realitu, napríklad na celkom slušný problém trafiť sa prstom do maličkých plošiek nastavovania tónových korekcií za jazdy, keď vám displej tancuje pred prstom a vy by ste mali zrak sústrediť na riadenie a nie na hranie sa s audiosystémom. Dotykový? Áno! Ale malý dotykový za jazdy? Nuž, poďme radšej ďalej....

Soul II, ako je známe, stojí na platforme modelu cee´d. Ten sme nikdy za príliš málo priestoru nekritizovali a Soul ho má vďaka vyššej streche logicky ešte o trošku viac. Dvakrát 185 cm za sebou sa v pohode zmestí za seba kolenami. A aj hlava takéhoto panáka sa dozadu vojde. Pod verziu s príplatkovým strešným oknom síce iba tesne, ale vojde. So štandardnou strechou by nad hlavou ostalo ešte asi toľko miesta, ako pred kolenami.

Á propos, strešné okno: skladáme výrobcovi poklonu za to, že nepodľahol trendu a pri sklenenej streche dokázal zachovať jej otvárateľnosť, napriek ozaj veľkej ploche. A pridal k tomu ešte aj funkčný hrubý kryt, ktorý dokonalo odfiltruje slnečný gril. Škoda, že takýmto spôsobom neuprednostnili praktický aspekt pred dizajnovou parádou aj tvorcovia takého <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/194995/skoda-rapid-spaceback-v-ulohe-cestovatela"><span>Rapidu Spaceback Skyline</span></a>.

Ešte pohľad do kufra. Ten nie je práve silnou stránkou auta a aj keď medzigeneračne podrástol, objemom 354 litrov stále neohromí. A to ešte výrobca čestne priznáva, že pri zrovnaní sklopených zadných operadiel dvojitým dnom kufra ostane nad ním už len 238 litrov. Našťastie, pod ním ostalo dosť miesta nielen pre šikovný vyberateľný organizér na menšie predmety, ale o ďalšie poschodie nižšie ešte aj na rezervu. Síce dojazdovú, ale stále lepšiu, než tempom španielskej chrípky sa rozširujúce lepiace sady, hrom aby do nich udrel.

Zlepšený podvozok a lákadlo pre odporcov downsizingu

Jedným z medzigeneračných nárastov bolo aj natiahnutie rázvoru o nejaké dva centimetre. Tento fakt však jazdnému prejavu nepomohol ani zďaleka až tak, ako konštrukcia podvozka. Na rozdiel od modelu cee´d, s ktorým zdieľa platformu, má nový Soul vzadu iba polotuhú nápravu. Je však vyladená podstatne lepšie než pri prvej generácii a spolu s dobre dimenzovanými závesmi typu MacPherson vpredu dáva podvozku harmonickejší prejav.

Aj nový Soul síce dokáže na hrboľatom povrchu zákruty mierne odskočiť, celkovo nám ale prišiel byť podstatne stabilnejší, pritom však aj o poznanie komfortnejší. Nie že by sa Soul zrazu zmenil na pojazdnú hojdálku typu Citroën C6, stále je relatívne tvrdý. Tá tvrdosť je však už aj na nami testovaných 18-palcových kolesách aj dlhodobejšie znesiteľná. A to aj na slovenských (ne)cestách. K tomu sa pridáva aj ďalšia dobrá vec, zdedená od modelu cee´d: v troch stupňoch nastaviteľný účinok posilňovača, ako koruna slušne presnému riadeniu.

Z výberu motorizácií sa vám hlava nezatočí, z benzínovej aj naftovej ponuky je k dispozícii iba po jednom agregáte, so zhodným objemom 1,6 litra. Ale aspoň v oboch prípadoch s oboma typmi prevodoviek, manuálom aj automatom, o šiestich kvaltoch. My sme testovali benzínový variant s ručne radenou skriňou.

Tomuto motoru by sa na jednej strane mohli potešiť priaznivci dowsizingu, pretože je jedným z posledných atmosférických mohykánov. Ako výhoda sa to prejavilo najmä v meste, kde sme aj s ťažkou nohou iba mierne preliezali hodnoty výrobcu a pri úspornej jazde sme ich dokázali v pohode podliezť. Papierových deväť? Ale kdeže, dá sa aj za sedem a pol! V meste je motor aj príjemne dynamický, za pomoci krátkeho sprevodovania.

Už trochu horšie je to mimo mesta. Motoru zreteľne chýba krútiaci moment, nepočítajte teda s extra pružnosťou pri stúpaniach či naloženom aute. A spomenuté krátke sprevodovanie už trochu kazí aj spotrebu. Na okreskách ešte nie, tam sme sa v pohode zmestili pod šesť litrov, ale na diaľnici áno a nečudo, pri skoro 3600 otáčkach v tempe 130km/h.

Prevodovka si však zaslúži aj pochvalu. Síce sa s ňou pri snahe o trochu dynamickejšiu jazdu dosť napracujete, nie je to však problém, pretože v kulise behá presne a jednoznačne. A rovnako chváliť musíme aj odhlučnenie pohonu: ani pri spomínaných vysokých otáčkach sa motor nederie do kabíny nijako výrazne. Pri tvrdšom zrýchlení motor trochu zavrčí, aj to však zostáva v znesiteľnom rámci. Inak je celkovo vzaté ozaj kultivovaný.

Ako ste si už určite stihli všimnúť, za štýl a imidž sa v autobranži platí. Pri novom Soule to však nie je nijako tragické. Základnú cenu má síce zhruba o tisícku vyššiu, než platformovo príbuzný cee´d. To je však spôsobené slabšou motorizáciou spomínaného kompaktného hatchbacku. Pri identickom motore 1.6 GDi je Soul dokonca o nejakých osem stovák lacnejší.

Výbavy sú k dispozícii dve, my sme testovali tú bohatšiu, s označením EX. V tej už za veľa vecí priplácať nemusíte, nejaké tie lepšie kolesá, xenóny, strešné okno, bezkľúčový štart.... inak tu je skoro všetko, čo si pre vysoký komfort viete predstaviť, dokonca aj vyhrievaný volant.

Ani nižší a o 3200 eur lacnejší stupeň LX však nie je vyslovene chudobný, ten zdravý základ tam máte, vrátane klímy, elektrických predných aj zadných okien, palubného počítača či rádia so šiestimi reproduktormi a AUX aj USB vstupmi. Čiže s tým „príplatkom za štýlovosť“ to po bližšom preštudovaní cenníka už vôbec nevyzerá tak horúco a Soul svojou cenou neurazí ani tvrdo pragmaticky zmýšľajúcich jedincov.

Nový kórejský crossover nás, načo to tajiť, oslovil prevažne pozitívne. Nezvyčajné tvary karosérie z prvej generácie sa zachovali, to čo sa však malo zmeniť pod povrchom, sa zmenilo. Chválime úplne nový interiér, ktorý je kvalitnejší a až na drobné detaily aj ergonomicky správny. A prijateľne priestranný aj pre vyššie osoby. Pri batožinovom priestore však rátajte s tým, že misiou tohto auta asi nebudú dlhé dovolenkové cesty s veľkým rodinným balením.

Mimo mesta, hlavne na diaľnici, sa Soul necíti úplne ideálne ani pre krátke sprevodovanie a slabší krútiaci moment atmosférického benzínového agregátu, v uliciach metropoly sa nám však predviedol ako v živle, do ktorého skutočne patrí. Tak prijateľnou spotrebou, ako aj dobrou manévrovateľnosťou vďaka kompaktným rozmerom a medzigeneračne zlepšenému výhľadu. Neurazí vás ani pomerom kvality, ceny a výbavy. Už len ten pohon všetkých kolies keby sem pribudol. Pre benzínovú atmosféru možno ani nie, ale v kombinácii so silným turbodieslom by isto mal svoj zmysel.

<span><strong><a href="javascript:hideshow(document.getElementById('adiv5'))">Kliknite pre zobrazenie tabuľky s kompletnými parametrami testovaného automobilu</a></strong></span>

Test Kia Soul 1.6 GDi: Kvalitnejšia štýlovosť

Výber pre vás

Test Kia Soul 1.6 GDi: Kvalitnejšia štýlovosť

Súvisiace články

Test Škoda Octavia L&K: Hra na luxus

Jazdená Mazda 6 kombi: Pozor, hrdza!

Test Renault Twingo 1.0 SCe: Mopslík

Test BMW 428i Gran Coupé: Uhol pohľadu

Tri tipy na jazdené kompaktné kombíky

Výber pre vás