SUV, či crossovery, je jedno ako ich nazveme, sú dnes populárne tak ako nikdy. Čoraz viac zákazníkov siaha po tomto type kríženca medzi osobákom a teréniakom a výrobca, ktorý ich nemá v ponuke, stráca body. Francúzskemu koncernu PSA Peugeot Citroën absencia tohto horúceho tovaru donedávna sťažovala už aj tak neľahkú situáciu.

Našťastie má PSA japonského kamaráta, s ktorým si vymieňajú obojsmerne čo komu chýba. Dobrý kamarát pribehne na pomoc, keď treba. V tomto francúzsko-japonskom zväzku to samozrejme nie je „zadara“, ale prospech z požičiavania hračiek by mali mať všetci, dokonca aj zákazníci.

PSA si teda od Mitsubishi požičalo komplet celý model ASX a po úpravách ho vypúšťa ako dvojjediný Peugeot 4008 a Citroën C4 Aircross. My sme testovali obe francúzske novinky s identickou výbavou, identickým motorom 1.8 HDi, identickou prevodovkou, identickým pohonom 4x4, identickým... všetkým.

Hodnotiť dizajn Citroënu C4 Aircross a Peugeotu 4008, nedajbože ešte aj Mitsubishi ASX, nemá žiadny význam. Jednému sa páči to, druhému zas ono. Treba však povedať, že nové dvojčatá hovoria to isté čo Mitsubishi ASX, len inou rečou. K tomu každý z dvojice svojím dialektom. Je len na zákazníkoch, ktorý look je im sympatickejší. Treba však uznať, že francúzska interpretácia má grády a oveľa viac emócií, než pôvodné dielo Mitsubishi.

Rozdiely medzi Peugeotom a Citroënom nájdeme najmä v tvaroch prednej a zadnej časti. Individualizácia podľa značkových osnov má však svoje hranice. Dizajnéri museli jedným očkom pozerať aj na náklady, a preto napriek značnej odlišnosti tvarovania svetlometov a nárazníkov predné blatníky sú identické v oboch prípadoch.

Výrazný je aj rozdiel vo vzhľade D-stĺpika. Vyzerá to tak, akoby bolo plánom A riešenie Citroënu a Peugeot už iba namiesto sklíčka siahajúceho až po zadné okno namontoval svoje okienko a plastový kryt. Výsledkom je, že napriek značnému množstvu odlišností sú z plechových dielov rozdielne iba kapoty jednovaječne súrodeneckých SUV.

Ak zakryjete rukou logo výrobcu v strede volantu, okolosediaci podľa interiéru nerozlíšia či sedia v Peugeote alebo Citroëne. Oba naše testované vozidlá boli dokonca v rovnakej výbave s výnimkou strešného okna, ktoré mal iba Peugeot. Práve fixné strešné okno je rozhodujúce pre priestor na hlavu vzadu. Ak máte nad 180 centimetrov, treba si radšej sadať dopredu. Bez tohto jednoúčelného prehrievača interiéru (bez možnosti otvorenia a použitia aj na vetranie) získate vzadu zopár čísel k dobru a o kolená sa taktiež nemusíte báť.

Nebyť obmedzenia sklenenou strechou, tak sa dvaja 185-centimetroví pasažieri za seba usadia komfortne, zadný s troj- až štvorcentimetrovou rezervou v oblasti kolien. Pochváliť treba aj miesto na chodidlá. Aj keď sú predné sedadlá v najnižšej polohe, vojdú sa pod ne bez problémov aj poriadne baganče. Á propos, sedadlá sú celkom pohodlné, no chýbala nám nastaviteľná bedrová opora, stačila by aj manuálna. Jej absencia zaráža obzvlášť ak si uvedomíme, že kožené sedadlá sú elektricky nastaviteľné, a samozrejme vyhrievané.

Zadní pasažieri sú mierne diskriminovaní aj ponukou odkladacích priestorov a keď si chcú niekam položiť mobil alebo iné osobné príslušenstvo, nenájdu vhodné miesto. Naopak vpredu máte celkom slušný výber, od jamiek na poháre, cez dverové kapsy, priečinky pod stredovou konzolou, dutinu pod lakťovou opierkou až po skrinku pred spolujazdcom.

Slušné odkladacie kapacity vpredu sľubujú dobrú ergonómiu, no je to presne naopak. Vinu prikladáme japonskému pôvodu, lebo európskeho producenta by za ovládanie palubného počítača vľavo od volantu na palubnej doske minimálne exkomunikovali zo združenia výrobcov. Veľké tlačidlo ako z hračkárskej kuchynky navyše pri každom použití iniciuje nepríjemné pípnutie. Keď už sme pri zvukových efektoch, nedokázali sme prehltnúť to, že už pri naštartovaní motora nás dvojičky vtieravo upozorňujú na zapnutie bezpečnostných pásov, no pri pohýnaní sa so zatiahnutou parkovacou brzdou mlčia ako partizáni. Nepochopiteľné.

K zle umiestnenému tlačidlu „INFO“ sa pridáva do výstavky ergonomických smrteľných hriechov aj ovládanie funkcií centrálneho displeja na stredovej konzole. Uznávame, že vyklápanie displeja a za ním ukryté štrbiny na CD a pamäťové karty je efektné, no samotný displej obsypaný tlačidlami už toľko radosti neprinesie.

Osembitová grafika nám pripadá ako zo zlého sna a rovnako obslužné tlačidlá a dokonca aj lacno vyzerajúci mini joystick. V tomto smere sú bohužiaľ dvojčatá oproti konkurencii už od narodenia pozadu. Po funkčnej stránke však centrálne rozhranie ponúka prekvapivo veľa príjemných možností, dokonca aj meranie kôl s priemernou rýchlosťou a spotrebou. Škoda toho ovládania a vzhľadu.

Obe testované vozidlá boli vybavené rovnakým motorom, no napriek tomu bol medzi nimi obrovský rozdiel. Ako sa to výrobcom, resp. importérom, ktorý nám ich požičali, podarilo? Jednoducho. Jeden motor mal za sebou ani tisíc, druhý už skoro sedem tisíc kilometrov. Vo svetle tohto faktu sa treba pozerať aj na ich výsledky. Nezabehnutá jednotka v Peugeote bola evidentne lenivejšia, hlučnejšia, drsnejšia a samozrejme aj smädnejšia. Rozdiely výsledných priemerov spotrieb hovoria za všetko.

Počas testu zabehnutý Citroën spotreboval v priemere asi sedem litrov na sto kilometrov pri svižnom štýle jazdy prevažne po diaľnici a vidieku. Ani v prípade zabehnutého Citroënu sme však nemali pocit, že by sa konštruktéri nejako extra sústredili na odrušenie motora. Našťastie, menej príjemný zvukový prejav japonská jednotka s francúzskym označením 1.8 HDi kompenzuje svojou siláckou povahou. Slušný záťah prichádza nad 2 000 otáčkami a zostáva naporúdzi aj vo vyšších sférach. Nad hranicou 3000 otáčok však už motor zase nepríjemne hrubo hučí.

Odstupňovanie prevodovky nediskvalifikuje testovanú motorizáciu ani na diaľnici, kedy pri stotridsiatke otáčkomer ukazuje asi 2 500 za minútu. Pri deväťdesiatke ručička klesne pod hranicu dvoch tisíc. Páka prevodovky na prvý dojem poriadne trčí do priestoru, samotné dráhy chodu však nie sú nijako neprimerane dlhé. A hlavne: radenie je presné, s jasnými dorazmi a primeranými odpormi.

Okrem hluku motora majú francúzske dvojčatá problémy aj s ďalšími zvukovými efektmi. Konkrétne musíme nabonzovať na podvozok, ktorý je po mechanickej stránke solídny, no v oblasti tlmenia hluku a vibrácií podpriemerný. Výrazne počuť odvaľovanie kolies na hrubozrnnom asfalte a poslušne hlási aj každý prejazd krátkych priečnych nerovností.

Riadenie je zas presným opakom. Je trochu jalové a mestskému crossoveru nenahrávajú ani viac než tri otáčky volantom od dorazu k dorazu. Pozor si treba dať aj pri prudkom rozbehu s vytočenými kolesami v režime 2WD, kedy nápor krútiaceho momentu motora „pretlačí“ záklon čapov riadenia, ten nestačí samočinne vracať kolesá do rovného smeru a treba mu pomôcť volantom. Inak sme ale na jazdných vlastnostiach nenašli žiadnu vážnejšiu chybu: sú bezpečné a ich kritické hranice ležia ďalej, než pud sebazáchovy bežného priemerne skúseného vodiča.

Sloboda, rovnosť, bratstvo.... s rozdielom 9 tisíc

Peugeot a Citroën si skutočne dali záležať na tom, aby medzi dvojčatami neboli žiadne výrazné rozdiely, ktoré by automaticky favorizovali v očiach zákazníkov jedného zo súrodencov. Dokonca aj ceny sú nastavené rovnako, príplatková výbava a jej ceny je tiež identická, no napriek tomu tu konečne nejaký rozdiel je.

Citroën ponúka viac motorov, viac stupňov výbavy a aj pohon 2WD, kým Peugeot predáva iba dve naftové motorizácie v jedinej výbave a iba s pohonom 4x4. Trošku zvláštne je, že je to výbava rovná najvyššej výbave v Citroëne. Tým pádom Peugeot začína cenovo vyššie a Citroën získava miernu výhodu. Ak niekto zháňa kompaktný crossover s benzínovým motorom a pohonom len prednej nápravy, automaticky predajňu Peugeot obíde. Vďaka rozdielnej taktike teda cena Citroënu C4 Aircross štartuje o 9 tisíc eur nižšie.

Francúzske dvojčatá ponúkajú trochu iný pohľad na tú istú vec ako ich starší súrodenec Mitsubishi ASX. Ako európska interpretácia japonskej predlohy majú dvojčatá určite čo ponúknuť a najmä Citroën má potenciál osloviť širšiu klientelu, nižšou cenou a bohatšou ponukou verzií. Crossovery 4008 a C4 Aircross neprinášajú nič zásadne nové, ale ponúkajú alternatívu, ktorá tu doteraz eurooptimistom, sympatizujúcim s Japonskom, chýbala.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/188627/dvojtest-peugeot-4008-a-citroen-c4-aircross-dva-odtiene-bielej/1782"><span><strong>Pokračovanie v ďalšej kapitole</strong></span></a>

Test Peugeot 4008 a Citroën C4 Aircross: Dva odtiene bielej

Výber pre vás

Test Peugeot 4008 a Citroën C4 Aircross: Dva odtiene bielej

Súvisiace články

Test Ford Focus 1.0 EcoBoost: Elitný downsizing

Test Kia ceed 1.6 GDi: Ide to aj bez turba

Test Peugeot 308 CC 1.6 THP: Croissant s Weisswurstom

Test BMW Z4 sDrive28i: Takmer bezbolestná amputácia

Výber pre vás