Na súčasnom automobilovom trhu má označenie crossover silu magického zaklínadla. Kríženec sem, rádoby-SUV tam, automobily na rozhraní triedy už majú všetky možné tvary a veľkosti. O priazeň zákazníkov bojuje stále viac takýchto modelov aj medzi kompaktnými autami. Čerstvým prírastkom v <a href="https://www.automoto.sk/article/187435/opel-mokka-u-nas-koncom-roka">segmente je Opel Mokka</a>. Otestovali sme ho s najsilnejšou motorizáciou 1.4 Turbo 4x4 a takmer maximálnym možným vybavením.

Sympatický buldoček s pridlhým jazykom

Mokka mala premiéru na <a href="https://www.automoto.sk/article/186924/opel-rozsiri-ponuku-svojich-suv-o-maly-model-mokka">minuloročnom ženevskom autosalóne</a>. Nie je jedináčikom, v koncerne General Motors má dvoch súrodencov. Buick Encore je výhradne americkým produktom, <a href="https://www.automoto.sk/article/188007/chevrolet-prinesie-nove-suv-menom-trax">Chevrolet Trax je globálny model</a>, ktorý má odlišné dizajnové línie. Opel sa od Buicku líši iba detailmi, no v podaní Rüsselsheimu pôsobí vozidlo o štipku sympatickejšie.

Mokka dostala do vienka riešenia známe zo súčasných áut značky. Maskou i zadnými partiami pripomína Antaru, mandľové svetlá s diódami v rohoch zase evokujú model Insignia. Typické sú aj veľké kolesá, skúšaná verzia jazdila na pekných osemnástkach. Zopár detailov je nových, napríklad plastové rozšírenie zadného okna či malé otvory pod svetlometmi.

Dizajnové finesy sa snažia maskovať proporcie crossoveru: na svoju výšku je pomerne úzky a skutočne krátky. Opel Mokka má navyše extrémne mohutnú prednú časť. Z profilu preto pôsobí ako nejaký buldog, ktorý má vzhľadom na telo veľmi veľkú hlavu. Keďže ide o najmenšieho zástupcu takéhoto plemena, možno ho označiť skôr za buldočka.

Konkurentov pre Opel Mokka je na našom trhu niekoľko. V segmente nájdeme lacnú Daciu Duster, japonské Mitsubishi ASX a Nissan Juke i českú Škodu Yeti. Pre testovanú verziu však priamy súper prakticky neexistuje. Duster ponúka len výrazne slabší benzínový motor, ASX je ako 4x4 v ponuke iba s naftou a Yeti 1.8 TSI má o dvadsať koní navyše. Juke je k dispozícii s neprepĺňaným motorom a výkonom 86 kW (117 k) alebo prepĺňaným dosahujúcim až 140 kW (190 k). Mokka 1.4T 4x4 sa teda triafa kdesi do medzery na trhu.

So psíkom do bytu spája Mokku aj určenie, previazané s urbanizovaným priestorom. Revírom auta nie sú šíre lúky, ale mestské komunikácie, garáže či obrubníky. S tým súvisí aj jeden výrazný problém, <a href="https://www.automoto.sk/article/188157/test-opel-antara-2-2-cdti-moje-prve-suv"> známy už z väčšej Antary</a>. Mokka má síce vďaka nelakovaným plastom a častiam imitujúcim plech dojem terénnych schopností, no zostáva len pri dojme. Akákoľvek snaha o ukážky talentu mimo asfaltu je sabotovaná nízkym predným nárazníkom, ktorý je ešte predĺžený gumeným spojlerom. Buldočkovi jednoducho visí jazyk príliš nízko.

Priestor pre štyroch, množstvo drobností a menšie batohy

Ako to už býva zvykom, prepracovaný exteriérový dizajn si vyžiadal ústupky v interiérových parametroch. Pri Mokke to trochu schytal výhľad. Vpred vidí kapitán slušne, no smerom dozadu sa to zhoršuje. Situáciu nezlepšujú ani pomerne malé vonkajšie spätné zrkadlá.

Našťastie, dizajnom neutrpeli priestorové pomery. Crossover pohodlne odvezie aj štyroch pasažierov s jemným prebytkom dlhých rúk a nôh. Ak sa vodič s výškou 180 cm posadí za seba, pred kolenami mu zostanú zhruba dve centimetre a nad hlavou ešte asi osem. Posed je vzpriamenejší než je zvykom, ale nie nepohodlný. Pochvalu za komfort si zaslúžia najmä predné sedadlá. Konštrukčný základ automobilu cítiť v šírke interiéru, ktorou Mokka práve neprekypuje. Trojica pasažierov vzadu je preto len núdzovým riešením.

Vnútorné rozmery vidieť na riešení lakťovej opierky. Namiesto širokej klasiky tu nájdeme iba úzky autobusový kýptik pre vodiča. Okrem toho pôsobí interiér hodnotne a kvalitne. Palubná doska vychádza ergonomicky z modelu Meriva, no má modernejšie tvarované výduchy i celkové línie. Zaujímavo riešený je prechod do obkladov dverí. Mimochodom, tie sú vpredu a vzadu odlišné, čo pri menej odolnom plaste imitujúcom kov ocenia rodičia či psíčkari.

Dvere samotné si zaslúžia pochvalu. Okrem toho, že všetky majú na oknách automatické dojazdy obomi smermi sa v nich našlo miesto až na dve samostatné schránky. Vpredu sa zmestia fľaše s objemom 1,5 litra, zadní pasažieri si pre osvieženie musia vziať pollitrovky. Sekundárny úložný priestor je vhodný napríklad pre mobilný telefón. Drobnosti sa zmestia aj do centrálneho tunelu, spolujazdec má navyše pred sebou dve schránky. Z tohto ohľadu Opel skóruje.

Samotný batožinový priestor ponúka objem, ktorý poznáme skôr z kompaktných hatchbackov. Väčšina konkurentov má v zásobe o desiatky litrov navyše. Mokka však poteší nízkou nakladacou hranou a pravidelným tvarom. V ľavej časti obsahuje jej kufor menší odkladací priečinok, vpravo má svoje miesto sada na opravu defektu. Pod podlahou tak zostal ešte slušný priestor na odloženie stredne veľkých predmetov.

Samozrejmosťou je možnosť sklápať zadné sedadlá delené v pomere 60:40. Najprv treba vyklopiť sedáky, až potom môžu ísť dolu aj operadlá a vytvoria takmer rovnú podlahu bez schodu. K dispozícii je aj príplatkový systém FlexFix, teda známy opelácky vysúvateľný držiak na bicykle v zadnom nárazníku.

Bohaté štandardné i príplatkové vybavenie

Skúšaný exemplár bol naprataný vybavením až po strop. Okrem vyhrievaných predných sedadiel nás v mrazoch potešil aj zvnútra grilovaný volant, nechýbal tempomat, automatické xenónové svetlá či navigačný a multimediálny systém. Parkovanie a manévrovanie uľahčovali senzory vpredu i vzadu, doplnené kamerou asistujúcou pri cúvaní.

Zadná kamera nebola jediným elektronickým okom na aute. Druhé sledovalo priestor pred vozidlom spod čelného skla: Opel Eye vcelku spoľahlivo číta značky obmedzujúce rýchlosť, no na displeji ich drží nepochopiteľne krátko. Kamera navyše dokáže sledovať jazdné pruhy, pozor dáva i na hroziacu kolíziu s prekážkou. Potešilo nás, že systém nie je príliš nervózny a neotravuje zbytočným pípaním pri každom náznaku vpredu brzdiaceho vozidla.

Trochu nás prekvapila úplná absencia bezkľúčového vstupu a štartovania, ktoré nie je k dispozícii ani za príplatok k najvyššej výbave Cosmo. Inak sú ale možnosti vybavenia auta skutočne bohaté a viaceré prvky sú v cenníku ocenené rozumnými čiastkami.

Srdcom a dušou testovaného crossoveru bol prepĺňaný benzínový štvorvalec s objemom 1,4 litra, ktorý sme nedávno skúšali aj v <a href="https://www.automoto.sk/article/189779/test-chevrolet-cruze-combi-1-4t-menej-je-niekedy-viac">kombi Chevrolet Cruze</a>. Pod vysokou kapotou Mokky sa motor úplne stráca, zostalo nad ním miesto na riadne vrece granúl pre buldočka. Pohonná jednotka má výkon 103 kW (140 k) a krútiaci moment rovných dvesto Newtonmetrov.

Napriek tomu, že pre nový Opel ide v súčasnosti o najsilnejšiu motorizáciu, žiadne veľké zázraky nedokáže. Ilustrujú to dynamické parametre. Špičková Mokka iba tesne podlieza desaťsekundovú hranicu v šprinte na stovku a dych jej dochádza pri 190 km/h.

Motor sa pekne prebúdza pod hranicou dvetisíc otáčok a keď sa turbodúchadlo rozfúka z plných pľúc, dokáže buldoček aj pekne zatiahnuť za vôdzku. Jeho elán však s istotou krotí prevodovka s dlhočiznými prevodmi, asistovaná prehnane aktívnym indikátorom radenia. Pri mestskej päťdesiatke si počítač pýta už piaty prevodový stupeň. Po jeho zaradení klesnú otáčky motora z 1 600 na 1 400, kde je motor možno najúspornejší, no chýba mu sila.

Pri okresnej rýchlosti 90 km/h sa ručička otáčkomera dotýka dvoch tisícov, zrýchlenie na slovenský diaľničný limit ju vyženie na rovných tritisíc. Tu už sa štvorvalec ozýva nepríjemným hukotom. Odhlučnenie je vo všeobecnosti na priemernej úrovni, popri motore je počuť aj aerodynamický hluk, výraznejšie nerovnosti či odletujúce kamienky v blatníkoch.

Podvozok je možno hlučnejší, než by sa nám páčilo, ale jeho naladenie nemožno hodnotiť inak než pozitívne. Napriek osemnásťpalcovým kolesám si zachoval prekvapujúcu úroveň komfortu. V zákrutách nám predviedol stabilné držanie stopy, ktoré popieralo vyššie umiestnené ťažisko. Vďaka dobrému vyladeniu podvozok nedovolil karosérii auta výrazné náklony a neznervóznel ani na hrbatých úsekoch cesty.

Slabším článkom sú brzdy s neprogresívnym chodom pedála a nejasným dávkovaním brzdnej sily. Nepresvedčilo nás ani riadenie, ktorému trochu chýbala presnosť. Napriek týmto nedokonalostiam sa s Mokkou jazdí príjemne. Aj na snehu si zachováva sebaistý výraz, na čom má popri podvozku podiel i pohon oboch náprav. Jeho jednoduchá konštrukcia s automatickým pripájaním nie je prekážkou. Na ceste má slušné schopnosti a do terénu tento Opel beztak nepatrí.

Napriek tomu, že buldoček nie je veľkým plemenom, na výživu si pýta slušnú porciu benzínového krmiva. V meste sme priemerne jazdili za 8,9 litra. Pri dynamickejšej jazde apetít s ľahkosťou preskočil desaťlitrovú hranicu. Výrazne nad číslami od výrobcu sme zostali aj mimo mesta, udávanú spotrebu sme prekročili až o poldruha litra. Diaľničných 110 km/h znamenalo hodnotu 7,5 l/100 km, po zrýchlení na 130 km/h papalo Turbo rovných deväť litrov.

<a href="https://www.automoto.sk/article/189732/opel-mokka-predaj-na-slovensku-sa-zacal">Predaj modelu Mokka</a> naštartoval slovenský importér koncom minulého roka. Zaujal pritom sympatickou štartovacou čiastkou 16 490 eur, po odpočítaní uvádzacieho bonusu dokonca len 14 990 eur. To je poctivá základná cena, čo poviete? Za prepĺňanú jedna-štvorku, pohon oboch náprav a najvyššie vybavenie zaplatí záujemca v porovnaní so základom šesť a pol tisíca navyše. Náš testovací model dostal k tomu takmer všetky možné príplatkové prvky, čím sa cena dostala k hranici 28-tisíc.

Toto je samozrejme vrcholná suma, ktorú za Mokku zaplatí málokto. V ponuke ale možno nájsť zaujímavé kombinácie výbav a pohonov, ktoré držia cenovku na uzde a ponúknu rozumnú protihodnotu. Celkovo, Opel Mokka ponúka jazdné vlastnosti i vnútorný priestor na úrovni konvenčných zástupcov nižšej strednej triedy, víťazí nad nimi praktickým interiérom, lepším rozhľadom a pohonom všetkých kolies. Vážnejšie terénne ambície sa však stali obeťou svetlej výšky pod predným nárazníkom, cítiť aj pridané kilogramy a horšiu aerodynamiku. Vyššiu cenu v porovnaní s bežnými modelmi teda záujemca platí do istej miery aj za imidž.

Verdikt je teda jednoznačný. Ak sa niekomu páčia plemeno buldoga, no nechce mestom vláčiť nespratnú ozrutu, buldoček Opel Mokka ho pravdepodobne osloví. Nemusí však ani meniť značku a ak obetuje pár špecifík, lepšou voľbou preňho bude lacnejší hatchback Astra.

Napriek kríze sa v súčasnosti nájde veľa ľudí, ktorí uprednostnia možnosť číslo jeden. Dokazuje to dobrý nástup Mokky na trh, podľa výrobcu je o novinku veľký záujem. Jej situácia sa však čoskoro opäť sťaží, do plemena malých dobre stavaných psov totiž <a href="https://www.automoto.sk/clanok/189886/novy-crossover-peugeot-2008-na-prvych-fotografiach">mieri Peugeot 2008</a> a svojho prichádzajúceho zástupcu už <a href="https://www.automoto.sk/clanok/189908/renault-poodhalil-maly-crossover">naznačila aj automobilka Renault</a>.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/189909/test-opel-mokka-1-4t-4x4-buldocek/1961"><span><strong>Pokračovanie v ďalšej kapitole</strong></span></a>

Test Opel Mokka 1.4T 4x4: Buldoček

Výber pre vás

Test Opel Mokka 1.4T 4x4: Buldoček

Súvisiace články

Test Opel Insignia ST 2.0 CDTI BiTurbo: Stádo hrabe prednými

Opel Mokka: Predaj na Slovensku sa začal

Výber pre vás