Žiadne CLK, CLC ani nijaká iná mätúca šifra. V Mercedese si konečne vzali príklad od súperov z Mníchova a kupé na platforme strednej triedy aj označením zaradili tam, kam patrí: priamo do triedy C. BMW radu 3 Sedan, Touring, Coupé.... a teraz už konečne aj rovnako zrozumiteľné Mercedes triedy C Sedan, T-Model, Coupé.... v názvosloví je teda jasno, poďme sa pozrieť na samotné testované céčkové kupé. Ale najprv predsa len malý výlet do Bavorska...

Do teoretického tabuľkového porovnania sme v tomto prípade nezvolili papierový súboj troch hlavných nemeckých prémiových rivalov, ale iba dvojicu z nich. Testovaný Mercedes totiž ponúka vo svojom kupé na platforme strednej triedy navlas taký istý výkon benzínového šesťvalca ako BMW. Ale zaujímavé je, že iným spôsobom: z objemu a otáčok, kým BMW vsádza na prepĺňanie. To sa na jednej strane prejavuje lepšou dynamikou mníchovského súpera, na druhej strane ale Mercedes sľubuje priam neuveriteľne nízku spotrebu. Dokonca o dobré dva litre nižšiu, než o trištvrte metráka ľahšie BMW. Dokáže byť tento medveď aj reálne striedmym, stravníkom? To bol jeden z cieľov tohto testu. Odpoveď nájdete na jeho ďalších riadkoch.

** vrátane príplatku za automatickú prevodovku

Mercedes C vo verzii kupé nie je iba názvom, ale aj technicky spriaznený s céčkovým sedanom. Je rovnako dlhý aj široký, s identickým rázvorom náprava. Strecha má ale podstatne nižší profil a oproti sedanu poklesla až o 41 milimetrov. Ani sedan rozhodne nemá proporcie dodávky, kupé však vďaka zníženiu disponuje až eroticky štíhlou siluetou:

Céčkové kupé zdieľa veľa spoločného aj s dvojdverovým príbuzným triedy E. Je tu ale predsa len rozdiel a nie jeden: C Coupé je kratšie skoro o 11 centimetrov, má inak postavenú paletu motorov, rozdielne prvky výbavy, iné ladenie podvozka.... a amorovými šípmi obstreľuje inú cieľovú klientelu. Takže tejto línii dáme radšej pokoj.

Nevýhodou spoločného základu kupé so sedanom je aj napriek zmenenej výške predsa len zjavná podobnosť. Sú tu však aj výhody. Napríklad batožinový priestor, ktorý sa oproti sedanu scvrkol iba o 25 zo 475 na 450 litrov. Alebo priestor pre nohy na zadných sedadlách, ktorého je v kupé iba o máličko menej ako v sedane. A hlavne viac než v mnohých „špecializovaných“ a hlavne na posádku vpredu orientovaných kupé typu BMW 6...

Pod zvažujúcu sa strechu céčkového Coupé na zadné sedadlá by sme každopádne neodporúčali pchať postavu vyššiu než cca 170 cm. To, že kolenami by sa dozadu vošiel jedinec možno aj o 7-8 cm vyšší, vám tým pádom môže byť úplne jedno. Vpredu je priestoru dosť, i keď nie nadbytok: prémioví Nemci strednej triedy skrátka nechcú a nemajú byť pojazdnou stodolou.

Audi aj BMW v posledných rokoch už dosť intenzívne sypú dynamické korenie do svojho kedysi až nudne elegantného základu. Céčkový medveď však v interiéri ostal stále dosť konzervatívne hranatý. A nie sme si istí, či odláka od konkurencie toľko konzervatívnych klientov, koľko ich poutekalo ku konkurencii s túžbou po emotívnejšom interiéri. Pri univerzálnejšie ladenom sedane nám to nenapadlo, kupé s užším spektrom zamerania si túto úvahu už ale trochu pýta...

Z objektívneho hľadiska je každopádne kvalita vnútrajšku C Coupé typicky prémiovo vysoká, aj akosťou použitých materiálov, aj ich spracovaním. Ergonomicky je kupé zhruba tam kde <a href="https://www.automoto.sk/article/185571/test-mercedes-c-250-cdi-4matic-po-plastike-a-dopingu">sedan vo svojej verzii po facelifte</a>. Až na pár modelovo špecifických odlišností, ako je napríklad horšie dosiahnuteľný bezpečnostný pás bez podávača.

Aj nové kupé triedy C potvrdzuje, že sa Mercedes dnes už nedá automaticky považovať za tú komfortnejšiu voľbu z prémiovej nemeckej veľkej trojky. Potvrdil nám to pred časom testovaný faceliftovaný sedan v športovejšej verzii Avantgarde. A zdôraznilo nám to aj aktuálne skúšané kupé, s kolesami o palec väčšími (18“) a podvozkom ešte zamak pritvrdeným (AMG paket s balíkom pre dynamickú jazdu).

Nové kupé triedy C jazdí bez preháňania výborne. Nerovnosti cesty síce nežehlí, skôr dôsledne kopíruje. Dokáže to však urobiť s pozoruhodným zachovaním komfortu pruženia. Toto lacné autá rozhodne nevedia: buď im chýba jedno, alebo druhé.

Testované auto nám dôsledne zatajilo váhu relatívne veľkého šesťvalca pod prednou kapotou. V kombinácii s výborne ladeným ESP tu prakticky neexistuje miera nedotáčavosti, ktorá by vás prekvapila, nedajbože ohrozila. Dvojdverové céčko šlo poslušne za nosom, aj pri ostrej práci s presným a solídne komunikatívnym riadením.

Druhá vec je pretáčavosť, pre zadnokolku typická. Tu sa ešte výraznejšie prejavia kvality elektronickej stabilizácie. Tá zasahuje veľmi rozumne a dokonca vám dovolí jemne si v zákrutách povrtieť zadkom, aby ste si zadný pohon užili, pod kontrolou a bezpečne. Za normálnych okolností však ani neviete, kade putuje sila na cestu: auto je veľmi dlho príkladne neutrálne a stabilné.

No a do tretice poklona elektronickému stabilizačnému programu s trojcípou hviezdou. Týmto testovacím autom sme neoficiálne otvorili bielu sezónu. A ozaj nás dostala suverenita, s akou dokáže jeho ESP pustiť zadné poháňané kolesá presne k takej miere kontrolovaného preklzu, aká je potrebná pre suverénny postup vpred po zasneženom stúpaní k horskému hotelu. Klobúk dolu!

Malé subjektívne mínusy, obrovské objektívne plusy

V predošlých riadkoch sme už naznačili oblasť, ktorou nás testované C 350 Coupé najviac prekvapilo na papieri: spotreba. Pohľad pod kapotu teda otvoríme práve týmto ukazovateľom. V priebehu testu totiž vysvitlo, že teória sa môže (z pohľadu konkurencie nebezpečne) tesne priblížiť k praxi.

Test spotreby sme navzdory zvyklostiam začali realizovať mimo mesta, presnejšie na diaľnici. Počas prekonávania prvých 50 kilometrov dé-jednotky z Bratislavy do Trnavy sme až mali chuť pochybovať o tom, že toto auto spaľuje benzín šiestimi valcami so súhrnným zdvihovým objemom tri a pol litra. Rovných 6 l/100 km pri 1800 otáčkach motora na najvyššom siedmom prevodovom stupni v tempe 110 km/h patrí skôr do naftového sveta. Zrýchlenie na 130 km/h zvýšilo otáčky „až“ na 2200 a spotrebu na rovných 8. A to je stále veľmi dobré.

Po návrate do mesta dobré dojmy z reálnej spotreby pokračovali. Pri tomto motore sa ozaj nemusíte báť, že vám pre ťažkú pravú nohu odhryzne z hlavy. Pridá síce varovné dva-tri litríky navyše, nezvýši však spotrebu na dvojnásobok ako downsizované turbomotory, hlavne tie malé neurotické.... Ak by sme sa v uliciach Bratislavy s testovaným autom úplne slušne zaradili do premávkového davu, dokázali by sme reálne dosiahnuť a vari aj podliezť deväťlitrovú hranicu. Aj našich 9,9 mestských testovacích ale hodnotíme ako výborný údaj.

V celkovom účtovaní dopadla spotreba počas testu tiež veľmi dobre. Nami dosiahnutých 8,2 litra vzniklo ako výsledok minimálneho konzumu pri moderátnej jazde ustáleným tempom v kombinácii s nie príliš prehnanými nárokmi na palivo pri občasnom dynamickejšom povyrazení. No a treba dodať, že v meste nám účinne znižoval spotrebu aj sériový stop-štart systém ako súčasť šetriaceho balíka BlueEFFICIENCY.

Po stránke dynamiky nás motor nesklamal. Objektívne mal pary viac než dosť na všetko, čo sme od neho chceli. Treba však podotknúť, že subjektívne nie je až taký emotívny ako prepĺňané agregáty. Jeho sila rastie nenápadne, postupne a plynulo a trochu tu chýba moment brutálneho záťahu benzínových turbomotorov. S prevodovkou, ako už naznačili predošlé informácie, je zladený veľmi dobre.

Akustika pohonného agregátu a výfukov sa nám zdala byť pomerne „obyčajná šesťvalcová“. Mercedesovská vé šestka síce trúbi pekne, nemá však svoj špecifický a nezameniteľný zvukový prejav ako radové šesťvalce BMW či ploché šesťvalce Porsche.

Kupé triedy C, ak to trochu pritiahneme za vlasy, by niektorými ukazovateľmi mohlo ozaj pôsobiť len ako „dvojdverový sedan“. Preto by možno niekto očakával, že bude aj „o pár dverí“ lacnejší. Toto kupé je však ozaj kupé a nie trojdverová odvodenia päťdverového hatchbacku, ktorej nálepka „coupé“ je len bohapustým marketingovým rúhaním. Je teda pochopiteľné, že je aj o niečo drahšie.

Základný sedan C 180 kúpite od 31 770 eur, najlacnejšie céčkové kupé od 33 360. Rozdiel teda nie je nijako dramatický a záujemca o emotívnejšie ladený dvojdverák ho rád prehliadne. Už trochu iné čísla lietajú, keď siahnete po najdrahšom „bežnom“ motore (tesne pod exkluzívnym V8 6.3 AMG): cena C 350 Coupé sa začína na sume 47 988 eur.

V cenníku céčkového kupé nenájdete verzie s pohonom všetkých kolies. Konkurencia od Audi aj BMW ich má. A aj samotný Mercedes disponuje slušnou technikou 4Matic, ak by tieto verzie mať chcel. Zatiaľ sa ale zrejme len čaká na to, či si ich trh vyžiada. Tak sa ešte na chvíľu vráťme do cenníka, ktorý už je aktuálny.

V ňom nájdete napríklad 2100-eurovú príplatkovú položku zvanú AMG balík a 660-eurový „balík pre dynamickú jazdu“. Suma ich súčtu nie je práve malá, zrejme sa ale nebudete po predošlých riadkoch čudovať nášmu plnému a vrelému odporúčaniu tejto investície. A pozdávala sa nám aj praktická funkčnosť asistenčných systémov strážiacich rýchlostné limity, jazdné pruhy, mŕtvy uhol, dokonca bdelosť vodiča. Tiež veľmi dobre investované približne dve tisícky...

Naopak nie celkom sa nám pozdávali všetky vlastnosti riadiaceho systému Comand APS za 2580 eur. Intuitívnosť ovládania síce ujde, displej by ale mohol mať za danú cenu väčšiu uhlopriečku, lepšiu grafiku a ovládač by si zaslúžil trochu ergonomickejšiu pozíciu. V tomto smere posielame do Stuttgartu ako príkladovú štúdiu mníchovský systém iDrive.

Slovo na záver bude dobré slovo. Fanúšikovia emotívnosti interiéru, vehementného ťahu či originálnej akustiky prepĺňaných šesťvalcov sa zrejme poberú na druhú stranu ulice do budovy s bielomodrou vrtuľou. Nadšení ale budú milovníci dynamických a pritom komfortných podvozkov, hlavne však hospodárnej prevádzky. Nové kupé triedy C nás skrátka presvedčilo, že si Mercedes dal záležať nielen pri upratovaní názvoslovia.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/186817/test-mercedes-c-350-coupe-poriadok-musi-byt/1152">Pokračovanie v ďalšej kapitole</a>

Test Mercedes C 350 Coupé: Poriadok musí byť

Výber pre vás

Test Mercedes C 350 Coupé: Poriadok musí byť

Súvisiace články

Veľký test Fiat Freemont 2.0 MJT: Born in the USA

Test Škoda Citigo 1.0: Blízko a predsa ďaleko

Test Kia Sportage 2.0 CRDi: Na vrchole síl

Výber pre vás