Hyundai za posledné roky urobil veľký pokrok. Od mdlých a beztvarých produktov sa posunul o niekoľko levelov vyššie a nadobudnuté sebavedomie pretavil napríklad aj do <a href="https://www.automoto.sk/article/185659/test-hyundai-genesis-coupe-3-8-v6-sen-vs-realita">odvážneho Genesis Coupé</a> s pohonom zadných kolies. Chuť objavovať nové územia potvrdzuje nekonvenčným Velosterom s asymetrickou koncepciou nastupovania.

Redakčnému testovaniu sme podrobili Veloster s motorom 1.6 GDI, 6-stupňovou manuálnou prevodovkou a vyššou výbavou Extreme.

Hyundai Veloster sa do povedomia motoristickej verejnosti zapísal najmä počtom dverí. Rozmerovo sa pohodlne vmestí do formátu kompaktnej triedy, aj keď výška je výrazne pod priemerom. Niet sa čo čudovať, keďže Veloster má byť nositeľom športového ducha.

Popísanie koncepcie karosérie Velostera je skutočne tvrdý oriešok. Je to hatchback, kupé? Koľko má dverí? Je na každom pozorovateľovi, aby si Veloster zaškatuľkoval ako štvor- alebo trojdverové kupé či hatchback. Jedno je však isté, nič podobné na trhu nenájdete. Veloster sa pri pohľade na vodičovu stranu podobá skôr na kupé, zo spolujazdcovej strany sa javí ako nízky hatchback.

Vonkajšie experimentálne tvary určujú do veľkej miery atmosféru na palube. Vpredu sa cítite ako v hatchbacku, nastupovanie na sedadlo vodiča je komfortné, ale iba ak neparkujete v stiesnených priestoroch. Dĺžka dverí totiž výrazne obmedzuje uhol otvorenia napríklad na preplnenom parkovisku. Úlohou dlhých dverí býva uľahčiť nastupovanie dozadu, no v prípade Velostera pochybujeme, že by sa na zadné sedadlá niekto súkal cez vodičovu stranu, keď má na strane spolujazdca plnohodnotné dvere.

Aj samotná reklamná kampaň komunikuje ako jednu z výhod Velostera bezpečnosť nastupovania zo strany chodníka, nie zo strany premávky. Na druhej strane, keby konštruktéri vybavili Veloster aj na vodičovej strane krátkymi dverami, asi by to nevyzeralo tak švihácky.

Čo sa týka priestoru, tu sa prejavili rozmery poplatné kompaktnej triede. V pozdĺžnom smere nie sú problémy na žiadnom zo štyroch miest, hodnotenie šírky dopadlo takisto bez výhrad. Priestor na hlavu však delí posádku na tých šťastnejších vpredu a na nešťastníkov vzadu. Vodič aj spolujazdec môžu byť vysokí aj mierne nad priemer populácie, zadní pasažieri s priemernou výškou už atakujú hlavou sklenené veko batožinového priestoru. Neopatrný prejazd spomaľovačom by mohol znamenať črepinovo-krvavú nehodu.

Batožinový priestor je s prihliadnutím na extravagantné tvarovanie zadnej časti dostatočný. Vysokú nakladaciu hranu v tomto prípade bez problémov tolerujeme a Hyundai napriek športovému razeniu karosérie nezabudol na sklápateľné zadné operadlá, ktoré jemne zvyšujú variabilitu Velostera. Dodávku z neho však nespravia.

Prevedenie interiéru sa drží vzostupného trendu značky Hyundai. Osvedčené tvarovanie palubnej dosky, známe napríklad aj z <a href="https://www.automoto.sk/article/186511/test-hyundai-i40-1-6-gdi-mysli-to-vazne">modelu i40</a>, dopĺňajú unikátne prvky ako napríklad držadlá na stredovom tuneli a vo dverách. Oblúkové držadlá vo dverách sú dostatočne pevné, aj keď sú uchytené iba na spodku v dvoch bodoch.

Napriek tomu, že horné poschodie palubnej dosky tvorí tvrdý plast, celok pôsobí veľmi hodnotne a kvalitne. Proti volantu a množstve tlačidiel na ňom nemáme žiadne výhrady, dá sa na ich ovládanie ľahko navyknúť. Dobrý dojem z kvality trochu narúšali páčky uzamykania integrované do kľučiek vo dverách, ktoré pri svojej činnosti vydávali nepríjemne hlasný kovový zvuk.

Prístrešok s budíkmi pred vodičom vyzerá celkom konvenčne, až na nápis Veloster uprostred. Pod ním sú umiestnené dva displeje. Na hornom sa zobrazuje počítadlo kilometrov, teplota motora a palivomer. Malý dolný slúži ako výstup pre údaje z palubného počítača. Okrem toho má jednu unikátnu funkciu. Systém štart/stop, výrobcom nazývaný ISG (Idle Stop &amp; Go), vypína motor napríklad pri čakaní v zápche. Vtedy sa dostáva k slovu malý displej, na ktorom sa zobrazuje časomiera šetriaceho režimu.

Pod kapotou Velostera pracoval motor, ktorý je momentálne jedinou voľbou. Ide o známu jednotku 1.6 GDI s priamym vstrekovaním a vo Velosteri je naladená na výkon 103 kW (140 k). Hneď na úvod treba povedať, že jeho schopnosti celkom nekorešpondujú so vzhľadom a marketingovým imidžom vozidla.

Atmosférický motor sa prebúdza  od hranice 3 000 otáčok a zo svojho tempa nepoľavuje, kým sa ručička otáčkomera nedotkne cifry 6 000. Vedľajšie efekty v podobe dravého zvuku nečakajte, prejav motora v otáčkach je obyčajný. Športové výkony od Velostera 1.6 GDI čakať netreba, skôr sa radí ku kultivovaným cestovateľom, či každodenným príjemným spoločníkom. Kto hľadá viac vzrušenia, mal by si počkať na <a href="https://www.automoto.sk/article/186918/hyundai-okorenil-maly-veloster-turboduchadlom">verziu s turbodúchadlom</a>.

Motor ide síce ochotne do otáčok, nárast však nie vždy korešponduje s pohybom akcelerátora. Hovoríme o pohýnaní sa, kedy aj skúsený vodič ťažko odhadne vhodné dávkovanie. Zdanlivo rovnaký pohyb raz znamená málo plynu a skapínajúci motor, inokedy zas autoškolácke kvílenie. Chce to veľa cviku. Pochváliť však treba systém ISG, ktorý pri opätovnom naštartovaní vyženie motor na asi 1 500 otáčok, čo uľahčí rýchly rozbeh.

Prevodovka je dobre odstupňovaná a radenie jednotlivých stupňov je presné. Jednoducho to tam zakaždým dobre cvakne. Bežná mimomestská rýchlosť znamená na šiestom stupni menej než 2500 otáčok, stotridsiatka asi 3300 otáčok. V mestskej premávke sme sa počas testu zmestili do priemernej spotreby 7,8 litra, takmer rovnakou hodnotou sa skončila aj ďiaľničná jazda, mimo mesta si Veloster vypýtal o dva litre menej. Vzhľadom na maximálny potenciál motora Velosteru v tomto smere niet, čo vyčítať. Jednotka 1.6 GDI je naozaj úsporná.

Najväčším sklamaním pre nás bol podvozok Velostera. V prvom momente sa nám zdalo, že jednotlivé nápravy pochádzajú z rozličných storočí. Predné zavesenie MacPherson je v poriadku, no zadná vlečná náprava s torznou priečkou nám robila vrásky na čele. Nevyváženú kombináciu ešte viac rozbíjali 18-palcové kolesá, ktoré si s nejednoznačne naladeným podvozkom veľmi nerozumeli.

Výsledkom bol celok, ktorý sa cítil vo svojej koži iba na kvalitnom povrchu. Vtedy mu neprekážajú ani zákruty, s ktorými sa dokáže celkom slušne a s istotou popasovať. Jazdné vlastnosti sú zhruba na úrovni hatchbackov z kompaktnej triedy.

Horšie je to, keď sa v zákrute či na rovinke objavia nerovnosti. Vtedy zadok výrazne znervóznie a pripomenie nám, ako sa kedysi cítili prominentní pasažieri vládnej Volgy. Veľké kolesá na priečnych nerovnostiach odskakujú za sprievodu hlasného búchania. Nesúrodú mäkkosť zadnej nápravy možno čiastočne potlačia disky s menším priemerom.

Riadenie Velostera je príjemne ľahké, no nijako nenadchne spätnou väzbou. Vo svetle celkových jazdných vlastností a tým pádom absencie športových ambícií nám to však neprekážalo.

Cena Velostera štartuje od 18 999 eur vo výbave Unique, ďalšie navyšovanie pokračuje podľa veľmi jednoduchého vzorca. K dispozícii je už iba stupeň Extreme s cenou 21 999 eur. Za tri tisícky navyše dostanete o palec väčšie disky kolies, podsvietenie Supervision, automatickú klimatizáciu, tempomat, čalúnenie v kombinácii látka/koža, Bluetooth a ďalšie drobnosti. Zoznam príplatkov je dosť striktný, za pozornosť stojí napríklad zadná parkovacia kamera (300 eur), či vylepšený audiosystém s navigáciou za 700 eur (iba pre vyššiu výbavu).

Ak si na špeciálne prvky výbavy nepotrpíte, postačí základná výbava Unique, škoda len, že neobsahuje tempomat, za ktorý sa nedá ani priplatiť.

Veloster priniesol do ponuky kompaktov trochu čerstvého vetra. Hyundai si za odvahu zaslúži pochvalu, najmä v období, kedy výrobcovia idú stále viac menej na istotu. Najdôležitejší je zisk. Myšlienka alternatívy ku konvenčnému kompaktu je teda celkom životaschopná, no Veloster stráca body najmä pre nevyvážený podvozok.

Zvyšok by sme dokázali akceptovať, no nie za základnú cenu 19 000 eur. Hyundai to však vie aj lepšie, čo dokázal drahším, ale žiadanejším Genesisom Coupé. V minulom roku sa na Slovensku predalo 12 Velosterov a 16 Genesisov Coupé. Bilanciu možno vylepší posilnená strojovňa pre Veloster v podobe <a href="https://www.automoto.sk/article/186918/hyundai-okorenil-maly-veloster-turboduchadlom">200-koňového turbomotora</a>, dúfame, že aj s modifikovaným podvozkom.

Napriek atraktívnemu vzhľadu si Veloster veľa priaznivcov asi nenájde. Niekoľkotisícový príplatok za menšiu praktickosť asi racionálne zmýšľajúceho zákazníka poľahky odradí, aj keby bol do dizajnu Velostera zamilovaný.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/187205/test-hyundai-veloster-1-6-gdi-muz-dvoch-tvari/1270"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Hyundai Veloster 1.6 GDI: Muž dvoch tvárí

Výber pre vás

Test Hyundai Veloster 1.6 GDI: Muž dvoch tvárí

Súvisiace články

Test Jeep Grand Cherokee 3.0 CRD: Meno ako veno

Veľký test Range Rover Evoque Si4 Coupé: Až na vrchol

Test Honda Accord Tourer 2.2 i-DTEC: Dobre vyladený súzvuk

Test Peugeot 308 GTi: Česť práci motora

Výber pre vás