Ak vám peňaženku otvorí jedine horúca automobilová novinka, zapĺňajúca titulné stránky motoristických médií, tento test asi nie je pre vás. Ak však uvažujete prudko racionálne a v rámci toho hľadáte auto na trhu už oťukané a s muchami dávno vychytanými, vitajte na týchto riadkoch.

Koncepčný predchodca, ktorý avizoval príchod aktuálnej ôsmej generácie modelu Accord, mal karosériu typu kombi. Už z toho teda bolo jasné, že to Honda s týmto druhom auta myslí zase o niečo vážnejšie. Dnes už o legitimite verzie Accord Tourer nikto nezapochybuje. Ako na človeka zapôsobí vyzretý a dospelý kombík strednej triedy značky Honda? Odpoveď sme hľadali v teste s naftovým motorom i-DTEC.

Overený rokmi a zdokonalený nedávnymi retušami. Taký je dnešný Accord. Neviem ako vám, ale nám sa ešte stále nestihli prejesť jeho ostré hrany a uhly, kombinované s jednoduchými a hladkými plochami. Skrátka, tento pokus dizajnérov Hondy o lifestyle-kombi sa podaril dostatočne nadčasovo.

Japonské kombíky vo všeobecnosti už dnes nevyzerajú ako pohrebné vozy, na ktoré sa bez rizika akútneho vomitózneho stavu dalo pozerať len priamo spredu. Vzhľad však nie je všetko. Dôležitá je aj funkčnosť, praktickosť, vnútorné kvality, pomer ceny a úžitkovej hodnoty.... Zvlášť preto, že konkurencia je tvrdá. A to ani netreba prekračovať hranice, ako dokazuje náš tradičný tabuľkový súboj testovaného auta s vybranými konkurentmi.

Ani v prípade, že neriešite pri kúpe auta národnostnú dilemu a máte jasno v krajine pôvodu, ešte nemáte vyhraté. Stačí sa napríklad pozrieť na Japoncov. Pre testovanú Hondu sú k dispozícii ozaj zdatní domáci súperi. Nielen Accord, ale aj jeho nami zvolení dvaja teoretickí tabuľkoví protivníci od Mazdy a od Toyoty, už majú za sebou facelift aktuálnej generácie: Avensis úplne čerstvý, Mazda 6 už s jemnou vrstvou napadaného prachu a vidinou možnej novej generácie, naznačenej <a href="https://www.automoto.sk/article/186301/mazda-takeri-novy-koncept-strednej-triedy">konceptom Takeri</a>. Ale späť k tomu, čo je aktuálne dnes.

Pri pohľade do tabuľky je jasné, že si traja samuraji svoje miery navzájom starostlivo strážia. Akurát Honda je v miernej nevýhode pre menej objemný batoh. Podľa poslednej kolónky v tabuľke sa zdá, že je aj podstatne lacnejšia, žiada si to však vysvetlenie. Honda má diesel s týmto výkonom v ponuke ako základný, teda aj so základnou najlacnejšou výbavou. Mazda má podobne výkonný diesel až pri štvrtej z piatich výbav. Za jej najlacnejší naftový motor kombinovaný s najnižšou výbavou síce zaplatíte len 24 990 eur, dostanete však výkon iba 95 kW/129 k. Toyota je podobný prípad: motor s rovnakým výkonom ako Honda je až strednou voľbou a kombinuje sa s treťou zo štyroch výbav. Najlacnejší diesel kúpite od 24 900 eur, musí vám ale stačiť jeho 92 kW/125 k. Rozdiel v cenách troch japonských kombíkov z nasledujúcej tabuľky teda v konečnom dôsledku nie je ani zďaleka taký dramatický.

*štandardná cenníková cena bez uvádzacích a iných bonusov a zliav

Celkovými rozmermi je Accord Tourer o máličko kratší a nižší, zato však širší, než domáci konkurenti. A podobne, možno dokonca výraznejšie, by vyznelo aj porovnanie s kombi modelmi strednej triedy inej národnosti. Accord zjavne nemá ambície atakovať horné hranice svojho segmentu, či dokonca preliezať svojimi parametrami už do vyššieho.

Doba sa však rýchlo mení, mnohé autá rastú a rázvor Accorda dnes už patrí k tým kratším v strednej triede. V interiéri to však nie je až tak dramaticky citeľné. Pasažier vysoký 185 cm sa vojde za rovnako dlhého vodiča aj s malou rezervou na kolená. Ale ozaj len malou. Pod strechou kombíka si neobije ani hlavu. A už vôbec nie lakte a ramená, ak si dozadu vezme nie papierových dvoch, ale iba jedného reálneho spolucestujúceho.

Výrazným podpriemerom v rámci strednej triedy je batožinový priestor. Základným objemom sa ani len nepribližuje k elitnému klubu „500+“, dokonca aj štyristolitrovú hranicu prekonáva len tak-tak. Malou náplasťou na túto boliestku je aspoň jeho nízka nakladacia hrana, pravidelný tvar (po sklopení sedadiel ostáva v podstate dokonalá rovina) a motorizované ovládanie dverí, ktoré bolo súčasťou sériovej výbavy nami testovaného auta.

Objemovo svetoborné nie sú ani odkladacie priestory v interiéri, aj tu však kvalita aspoň čiastočne nahrádza kvantitu. Fľaše do dverí sa síce zmestia len trištvrtelitrové, zato však do predných aj do zadných. Odkladacie schránky sú podpriemerne, nanajvýš priemerne veľké, je ich však dosť: tri na stredovej konzole a tuneli (vrátane držiaka na nápoje a schránky v lakťovej opierke), na palubnej doske okrem kastlíka pred spolujazdcom ešte malá schránka pri vodičovom ľavom kolene.

Ešte sa na chvíľu vrátime k sedadlám. Priestor na ich sme už zhodnotili, aj samotné si však zaslúžia posudok. Veľmi sa nám páčili hlavne tie predné. Nie sú vyslovene športovo tvrdé, sú však veľmi dobre profilované, operadlo dokonca až celkom hore po úroveň ramien. Majú tiež dostatočný rozsah nastavovania, ideálnu vodičskú pozíciu zaujmete bez problémov. Dobré sú aj zadné sedadlá, ktoré svojím výraznejším profilovaním jasne naznačujú, že ten tretí v strede si ich veľmi neužije, tí dvaja na kraji ale môžu byť o to spokojnejší. Aj dlhodobo.

Po stránke akosti musíme v interiéri vyzdvihnúť hlavne objektívnu kvalitu. Materiály sú poctivé a aj solídne dielensky spracované. Musíme však aj trochu spripomienkovať moment subjektívnej kvality. Tvorcovia Accorda pozabudli na známe finty typu pozaobľovania hrán a rohov, ktoré dokáže zamaskovať aj vcelku značné nepresnosti zlícovania dielov. Accord má práve naopak niektoré diely vyslovene ostro a hranato zakončené, čo dáva vyniknúť aj tej najmenšej milimetrovej odchýlke, ktorej sa nevyhnú ani niektoré prémiové modely.

Kým pri predošlej stati ostalo pár otáznikov alebo nesplnených želaní, pri hodnotení jazdných vlastností testovaného auta sa situácia dosť výrazne mení. Accord Tourer je presne taký, ako to naznačuje ladením svojho dizajnu: ostrý a dynamický, ale zároveň aj s dávkou elegancie, pokoja a vyrovnanosti.

Pre podvozok tohto auta je typická vysoká neutralita. Jemne zvýšená nedotáčavosť sa skôr než pri prepálenom nájazde do zákruty objaví pri pokuse o prudkú akceleráciu z nej – hlavne v kombinácii s testovaným naftovým motorom so silným ťahom odspodu. Ale o tom viac až o pár riadkov ďalej.

K pretáčavosti na suchom povrchu toto auto vyprovokujete len ručnou brzdou, alebo ozaj extrémnym jazdným manévrom. A ani na klzkej ceste vás zadok len tak ľahko nepredbehne, stabilizačná kontrola to ustráži. Stabilita v priamom smere si taktiež nepýta žiadnu kritiku, z rovnováhy podvozok príliš nevyvedú ani koľaje vyjazdené kamiónmi či bočný vietor.

Karoséria sa aj pri ostrých zmenách smeru a v prudkých zákrutách nakláňa len minimálne. Kolesá na slovo poslúchajú volant a triafajú sa do vodičom želaného kurzu veľmi precízne. A ak Accord nepoznáte a po všetkej tej chvále dynamických schopností podvozka akosi automaticky čakáte kritiku komfortu pruženia, čakáte márne. S ohľadom na istotu a suverenitu, s akou podvozok zvláda aj ostrý štýl jazdy, je aj pozoruhodne pohodlný a dobre tlmí nárazy na nerovnosti, mechanicky aj akusticky.

Papierové predpoklady a pohonná realita

Ste vyznávačmi prudkého zrýchlenia z miesta, alebo intenzívneho dupania na plyn na výjazde zo zákruty? Ak áno, testovaný slabší z dvojice naftových štvorvalcov 2.2 i-DTEC, dostupných pre Accord Tourer, je rozumné maximum, ktoré vám odporúčame. Jeho ťah odspodu je subjektívne mohutnejší, než sľubuje objektívnych 350 Nm a v extréme už trakčná kontrola veru má čo robiť, aby ho preniesla. A to stačí, že je cesta mierne zaprášená alebo mokrá.

Silnejší i-DTEC s výkonom 132 kW (180 k) a krútiacim momentom 380 Nm vám buď zoderie predné gumy za jednu sezónu, alebo jeho maximálne akceleračné schopnosti plne nevyužijete, pretože ostanú zaškrtené v elektronickej riadiacej jednotke protipreklzovej regulácie. Ak sa však viete pri rozjazdoch krotiť a silu motora potrebujete len ako bezpečnostnú rezervu pri predbiehaní, nemusí to byť zlá voľba. Vráťme sa ale k testovanému slabšiemu turbodieselu.

Ako sme už povedali, subjektívne na nás motor v skúšanom aute zapôsobil po stránke dynamiky veľmi dobre. Nepamätáme sa, kedy sme naposledy zažili od 150-koňového naftového štvorvalca toľko ochoty ťahať a spontánnej točivosti. Pri hodnotení kultúry chodu mu takisto môžeme napísať vysoké známky. Prenos jeho akustického prejavu do kabíny, najmä pri nízkych otáčkach na dolných frekvenciách hraničiacich s dunením, je ale iba priemerný.

Naopak bezvýhradná spokojnosť zavládla so spotrebou, a to napriek tomu, že sme údaje výrobcu nedodržali ani v jednom režime. V celkovom účtovaní sme navýšili konzum o liter, v meste o pol litra. To však pri štýle jazdy, ktorý často zaváňal pokutou, pri toľkej radosti zo subjektívnej dynamiky pohonu.

Bez decilitra sedem litrov pri diaľničných 130 km/h je slušná hodnota. Keby však bola šestka o niečo dlhšia a motor by netočil tých 2400, ale povedzme len nejakých 2200 otáčok, z dynamiky by to ubralo len veľmi málo a spotreba mohla byť nie slušná, ale výborná.

Z hľadiska konzumu ideálne pracovné pásmo motora je okolo 2000 otáčok, kedy nám pri zaradenej šestke na 110 km/h upíjal z nádrže iba 5,4 l/100 km a pri päťke na 90 km/h dokonca len 4 litre! Pri deväťdesiatke šestku radiť neodporúčame, motor sa na 1600 otáčkach už trochu dusí a spotreba letí zhruba o poldruha litra hore.

O prevodovke sme už čosi naznačili. Okrem dobrého sprevodovania (až na malú rezervu na šestke) sa ju ale patrí pochváliť aj za istotu a jednoznačnosť, s akou zapadajú jednotlivé rýchlosti. Napriek tomu, že dráhy chodu nepatria k najkratším, vďaka vysokej presnosti zvládne šesťrýchlotná skriňa aj nároky na dosť dynamickú jazdu s častým svižným radením. Spolu s motorom teda v testovanom aute výborne sekundovala sebaistému podvozku.

Cenotvorba svojrázna, protihodnota adekvátna

Honda razí na našom trhu pomerne svojráznu politiku cenotvorby a výbav. Na jednej strane nedáva zákazníkovi takmer žiadne možnosti individualizácie a príplatkový cenník ako taký v podstate ani nemá. Na druhej strane, aj obmedzením slobody výberu dokáže výrobca ušetriť isté náklady, ktoré potom vie aspoň čiastočne vrátiť v podobe obsažnosti jednotlivých pevne predvolených stupňov.

Tých má Accord Tourer až šesť a veľmi zaujímavo vyzerajú ich kombinácie s motorizáciami. Už základný stupeň „S“ dostanete s kompletne všetkými agregátmi, čo pre najnižšiu výbavu teda rozhodne nebýva zvykom. Kompletnú paletu motorov vám dá aj druhá najvyššia výbava Executive, ktorá je ale v podstate cenovo najvyššou. Nad ňou stojí už len ostro špecializovaná Type S, ktorá sa kombinuje so silnejším naftovým a benzínovým motorom, stojí však rovnako ako Executive, akurát skladbu výbavy má ladenú samozrejme inak.

My sme mali v testovanom auta v poradí štvrtý stupeň odspodu, nazvaný Lifestyle. Ten sa kombinuje iba so slabšími z dvojice benzínových a naftových pohonov, zato však aspoň máte v oboch prípadoch na výber manuálnu aj automatickú prevodovku.

Vo výbave základného Accorda Tourer S, nájdete napríklad kompletný bezpečnostný arzenál so všetkými airbagmi a elektronikou, kompletnú elektrifikáciu okien aj zrkadiel, dvojzónovú klimatizáciu, 16-palcové hliníkové disky, či šesť zabudovaných reproduktorov, i keď bez rádia.

Nami testovaný Lifestyle pridal okrem chýbajúceho rádia ešte ďalšie tri reproduktory navyše, výškovo nastaviteľné predné sedadlá s bedernými oprierkami, tempomat, kožený volant a radiacu páku, AUX aj USB prípojky, či adaptívne predné svetlá s automatickým prepínaním. Pomer oboch prípadov k cene hodnotíme ako racionálny a adekvátny. Teda, až na to rádio...

Kombi model Hondy v strednej triede aj s ohľadom na svoje celkové kvality rozhodne nie je predražený. Ak mu dokážete odpustiť nejaké tie chýbajúce litre v kufri, odmení sa vám ako poctivý a vyzretý produkt. Výrobca skrátka mal už dosť času naladiť svoj Accord tak, aby jeho tóny zneli v harmonickom súzvuku.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/187119/test-honda-accord-tourer-2-2-i-dtec-dobre-vyladeny-suzvuk/1251"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Honda Accord Tourer 2.2 i-DTEC: Dobre vyladený súzvuk

Výber pre vás

Test Honda Accord Tourer 2.2 i-DTEC: Dobre vyladený súzvuk

Súvisiace články

Test Chevrolet Captiva 2.2D AWD AT: Veľký, silný a najmä lacný

Veľký test Range Rover Evoque Si4 Coupé: Až na vrchol

Test Lancia Thema 3.0 CRD: Lacný luxus

Test Audi A6 Avant 3.0 TDI quattro: Pozor na amnéziu

Výber pre vás