Máloktorá automobilka urobila v minulosti toľko pre mobilizáciu svojho národa ako Fiat. Časy sa síce menia, jednoduchá genialita niektorých myšlienok sa ale rada nechá oprášiť. Takto nejako vznikli moderné reinkarnácie Fiat 500 aj Fiat Panda. Prvý spomenutý model dnes vrzúka hlavne na lajfstajlové husle, ten druhý sa však veľmi rád strúha aj pragmatickú tvár. A to už druhú za posledné ani nie desaťročie.

Aktuálna Panda predstavuje druhý sled modelu po jeho znovuzrodení pred deviatimi rokmi. A aj keď je to skutočne nová generácia, viditeľne preberá z tej predošlej viaceré základné prvky, napríklad krabicovitý formát s krátkou a úzkou platformou, no nadpriemernou výškou. Ale aj niektoré typické detaily, napríklad malé okienka v zadných stĺpikoch. Veď jasné, netreba meniť to, čo sa osvedčilo. Ale zato je dobré mať odvahu pridať aj niečo nové, napríklad dvojvalcový turbomotor TwinAir. No ale poďme po poriadku....

Od auta, dlhého len niečo cez tri a pol metra, nikto nečaká priestorové zázraky. Pandu, na rozdiel od Fiatu 500, s ktorým zdieľa platformu, ale koncipovali ako päťdverový automobil, schopný aj na zadných sedadlách previezť živý materiál a nielen pohodené kabelky, bundy alebo iné podobné mŕtvoly. A podarilo sa? Rozhodne áno, a to už druhýkrát za sebou.

Žiaden zázrak ani alchýmia, ale práve spomenutá väčšia výška vyriešila mnohé. Nie však všetko. Vzadu má ešte aj 185 cm vysoký über-Italiano nad hlavou nejaký ten centimeter rezervy, čo je na takéto krpaté auto ozaj paráda. Keď sa ale tento Luigi posadí za rovnako natiahnutého Giovanniho, tak sa neposadí. Pretože mu chýbajú minimálne také tri-štyri centimetre na kolená, podľa toho aký šikovný bol stvoriteľ pri triafaní jeho ťažiska.

Vpredu je to ale ozaj super a na môj hriešnu ani nemáte pocit, že sedíte v miniaute, ale vo vozidle segmentu B, teda o číslo väčšom. Adekvátny minimálne svojej triede je aj kufor, jeho 225 litríkov je dobre využiteľných, kvadratických, pravidelných. A síce za cenu schodu, ale dá sa zväčšiť na 870 litrov. Celkovo je druhá nová Panda minimálne rovnako šikovne priestorovo vyriešená ako tá prvá nová. Týka sa to aj odkladacích priestorov, i keď, aj na hornú bordelpoličku pred spolujazdcom by sme si ešte vedeli primyslieť dvierka.

Kvalitatívne nie je interiér novej Pandy zlý. Kadekomu by však mohol prekážať tak trochu hračkársky imidž a dizajn niektorých prvkov, napríklad ovládače vetrania v štýle kuchynky pre Barbie. Zvlášť preto, že sa striedajú s inými, pre zmenu celkom dospelými prvkami, v podobe parádnej prístrojovky s velikánskym displejom palubného počítača či dokonalo lešteného čierneho lapača prachu, lemujúceho seriózne vyzerajúce rádio. Žeby zámer, aby si tu prišla vizuálne na svoje aj dvojgeneračná posádka?

Asi nikoho nebudeme šokovať pripomenutím faktu, že Panda je svojím hlavným poslaním mestské auto. A ako také aj jazdí. Podvozok má slušnú rezervu komfortu aj pre metropoly východných gubernií, bujne posiate kanálmi, výtlkmi a podobnými slovanskými lajdáctvami. A dostatočnú rezervu stability na kľučkovanie pomedzi autoškoly a vodičov prémiových limuzín zúfalo hľadajúcich v hrubom návode postup na resetovanie štrajkujúcich riadiacich počítačov.

A predstavte si, že ono sa s tým dá ísť aj na diaľnicu. Len nezabudnite vypnúť výkonnejší režim posilňovača riadenia City, inak vám žiaden pruh nebude dosť široký, hlavne keď vám do toho ešte fúkne vetrík zboku. Tu musíme poznamenať, že presne ako pri predošlej Pande a viacerých aktuálnych turínskych produktoch by sme si vedeli predstaviť pritvrdenie riadenia nielen medzi zapnutým a vypnutý módom Cit, ale ešte aj o jeden ďalší stupeň. Po stránke presnosti reakcií kolies na volant ale nič horko oplakávať netreba. Je slušná.

A predstavte si, že ono sa s tým dá ísť aj na diaľnicu. Fakt, netárame. Aj s tým dvojvalcovým bručiačikom pod prednou kapotou. Dva valce a objem ani nie jeden liter by síce boli samé osebe fakt málo. Lenže je tu slimák z rodu turbovitých s pľúcami takými silnými, že dokážu vyfúknuť dvojvalček 0.9 TwinAir až na pozíciu najvýkonnejšieho agregátu, aký sa momentálne do Pandy montuje.

A 85 koní (63 kW) už dokáže ani nie 1,1 tony auta s vodičom, natankovanou nádržou a dvoma igelitkami batožiny použiteľne rozbehnúť aj na autostráde. Akurát sa pritom vysoké a nie práve ideálne aerodynamické čelo malej Pandy trochu zapotí, vyschne jej v krku a na každých 100 kilometrov vám vychlípe aj sedem litrov tekutín.

Dôležitejšie je, že dvojvalec zvládne tú misiu, na ktorú je stavaná samotná Panda: mesto. Tu položí na semaforoch do smútku nielen šminkujúce sa blondínky, ale aj pokérovaných bezkrčníkov na pätnásťročných Passatoch, ktorým sa astmaticky vykašliavajúc čierne mraky z výfuku ešte len pomaličky zapĺňa turbodiera.

Taliansky motorček vás dokáže reálne uspokojiť. Najprv ale vy musíte dokázať zvládnuť niektoré jeho špecifiká. Keď máte v ušiach typický prejav benzínového štvorvalca, tak vám dvojvalec 0.9 TwinAir Turbo bude pripadať ako keby bol večne podtočený. Kým sme si na to vlani zvykali <a href="https://www.automoto.sk/article/184652/test-fiat-500-twinair-dvojvalcovy-cukrik">pri prvom teste Fiatu 500 s týmto motorom</a>, vcelku slušne sme rozvírili obsah nádrže. Teraz už sme vedeli do čoho ideme a dali sme v Blave o rovnú sedemdecovku oktánovice menej než vtedy, čiže iba o dva poldecáky preliaty šesťlitrový demižón.

Krutým faktom je, že v meste sa asi nebude dariť úsporne jazdiť jedincom, precitliveným na vibrácie a dunivý hluk pohonu. Lebo, žiaľ, ako nezdravo to znie, také je to v okolí dvoch tisíc otáčok úsporné. Frfľanie na (ne)kultúru motora však platí hlavne pri pokuse akcelerovať z týchto hlbín otáčkomera.

Pri ustálenej jazde na vidieku sa dvojvalček v celom pásme svojho efektívneho ťahu, teda od tých dvoch do piatich tisíc, dokáže vcelku slušne utíšiť. A keď nemáte digitálnu pravú nohu, ktorá pozná pri ovládaní plynu len polohy „0“ a „1“, tak dáte mimo mesta a diaľnice aj reálne peknú spotrebu: v pohode pod päť.

Priama úmera „najmenší rovná sa najlacnejší“ v prípade testovaného motora v Pande rozhodne neplatí. Pre istotu pripomíname dôvod: dvojvalec TwinAir Turbo zapriaha do malého talianskeho koča najväčšie stádo koní. Navyše, na rozdiel od základnej bezturbovej jednadvojky, sa prepĺňaná nuladeviatka kombinuje až so strednou výbavou. A rozdiel 2250 eurodukátov medzi prvým a druhým riadkom našej cenovej tabuľky je razom vysvetlený.

Vcelku slušný odskok je aj medzi druhým a tretím riadkom. Ten vznikol tak, že nami testované auto bolo v najvyššej výbave, s pár príplatkovými prvkami navyše. Bolo už vcelku bohaté, ale vyskladané možno nie dokonalo logicky. Napríklad si vieme predstaviť, že by ste do mesta v pohode oželeli predné hmlovky, že? A chceli by ste namiesto  nich radšej napríklad elektricky ovládané späťáky? Dostanete ich: nenechajte sa oklamať fotkami nášho neštandardne vybaveného novinárskeho exemplára, Panda s top výbavou Lounge už ich má v zozname sériových cenníkových položiek.

Nech je ako chce, cenník Pandy sa každopádne nekončí tak pekne, ako sa pekne sa začína. Ale ako hovorievajú dobre platení americkí psychoanalytici, všetko zlé je na niečo dobré. V rámci tohto motta sa už fakt tešíme na veselé diskusné príspevky typu „idte do (cenzúra), za také lóve si račšej dovezém dvacatročnú é-klasu ze Švájcu.“

Netajili sme to vtedy a nebudeme to zatĺkať ani teraz: <a href="https://www.automoto.sk/article/184652/test-fiat-500-twinair-dvojvalcovy-cukrik">na dvojvalcovom cukríku číslo 500</a> sme si vlani vcelku radi pomaškrtili. Táto lentilka, uznávame, však mala pár prísad, z ktorých by citlivý živočích druhu Homo Pragmaticus mohol dostať bolenie zubov aj brucha. Lepšou ponukou pre neho je síce o niečo na povrchu menej sladká, vnútri však rovnako chutná hašlerka menom Panda.

Panda má ozaj šancu zachutiť viacerým. Použiteľne odvezie aj štyroch, vrátane menšej batožiny. Nestratí sa ani na diaľnici, mimo nej sa za trochu opatrného zaobchádzania a tolerovania typicky brunátneho dvojvalcového prejavu odmení skromnosťou a pre nepripravenú časť publika aj prekvapujúcou čipernosťou. A zaparkujete s ňou aj tam, odkiaľ ostáva pomaľovaným frajerom trčať ešte celá ich parádne repasovaná zadnica alebo rovnako dokonalo trikrát preoperovaný nos.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/189356/test-fiat-panda-0-9-twinair-haslerka/1873"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Fiat Panda 0.9 TwinAir: Veselá hašlerka

Výber pre vás

Test Fiat Panda 0.9 TwinAir: Veselá hašlerka

Súvisiace články

Test Škoda Yeti 2.0 TDI Green Tec: Úspora v krabicovom balení

BMW X6 M50d: Najväčší kanec

Test Mercedes GLK 220 CDI: Čas obrúsil hrany

Test Toyota Yaris Hybrid: Lacné objímanie stromov

Výber pre vás