V súčasnosti už niet pochýb o tom, že označenie Corolla sa do automobilovej histórie zapísalo zlatými písmenami. Je totiž najpredávanejším modelom vôbec. Nám v Európe to tak možno nepríde, veď Golf musí byť určite úspešnejší. Za všetko však svedčia predajné čísla.

Do roku 2013 sa po celom svete predalo 30 miliónov exemplárov bestselleru VW. Corolla však hrá celkom inú ligu, svojich majiteľov si do toho istého roku našlo 40 000 000 kusov. Na druhú stranu, rozdiel má čiastočne na svedomí neskorší príchod Golfu. Japonci svoj kľúčový model uviedli v roku 1966, zatiaľ čo Volkswagen až o celých osem rokov neskôr.

Od premiéry auta, ktoré sa malo stať tým najúspešnejším vôbec, nedávno ubehlo 50 rokov a k nám sa na test dostala čerstvo omladená 11. generácia. Rozhodli sme sa, že novinku s 1.6-litrovým atmosférickým agregátom porovnáme s jej prapraprababkou, ktorá japonské továrne opustila presne v polovici polstoročnice - v roku 1991. Čo všetko sa odvtedy zmenilo a kam sa úspešný model posunul?

Od dosluhujúceho variantu sa aktuálna Corolla po stránke vonkajších rozmerov neodlišuje, takže výrazné zmeny vzhľadu očakávať netreba. Napriek tomu sa Japoncom podarilo auto uhľadiť, spríjemniť a zároveň mu dať prvky, ktoré sú pre Toyotu v súčasnosti typické.

Prednej časti jednoznačne dominujú veľké svetlomety vybavené LED technológiou, ktoré opticky prepája chrómovaná obruba loga automobilky. Je zaujímavé sledovať, že aj staršia Corolla 1.6 GLi série E90 vyznáva v podstate tú istú koncepciu. Svetlá tvoria s čelnou maskou jeden celok, dokonca sú na okrajoch rovnako zahnuté. Jediným rozdielom je fakt, že aktuálna verzia viac dbá na aerodynamiku a preto je výraznejšie zaguľatená.

Okrem svetlometov aktuálny variant zaujme aj prekvapivo agresívne tvarovaným nárazníkom. Kozmetická úprava prednej časti sa v porovnaní s pred-faceliftovou verziou podarila, auto nepôsobí natoľko sterilne a konzervatívne. Profil si svoje proporcie zachoval aj po modernizácii, odhalí však, že s Corollou šiestej generácie už táto nemá takmer nič spoločné.

Práve tento pohľad najviac svedčí o markantných zmenách, ktoré prinieslo posledné štvrťstoročie. Autá sa nafúkli, a to poriadne. Jedenásta generácia je od tej šiestej dlhšia o 40 cm, vyššia o rovných 10 cm. Rázvor narástol o 27 cm a šírka o ďalších 10 cm. Rodinné vozidlo zo začiatku 90-tych rokov pri aktuálnej verzii vyzerá ako trpaslík.

Zadná časť pokrvných príbuzných už taktiež nenesie v podstate žiadne náznaky rovnakej DNA. To je však spôsobené aj odlišnou karosériou - v tomto ohľade vyhráva starenka. Ide totiž o liftback s poriadne veľkým otvorom batožinového priestoru, s ktorým sedan môže súperiť len veľmi ťažko.

V porovnaní s verziou pred faceliftom je pokrvné puto viac než zrejmé. Aj tu, podobne ako vpredu, sú zmeny len evolučné. Taktiež ich považujeme za vydarené. Nové koncové svetlá s LED technológiou dodali pôvodne fádnej Corolle šmrnc. Z komplexného hľadiska treba povedať, že modernizácia sedan z hľadiska dizajnu posunula dopredu a spravila z neho expresívnejšie a výraznejšie auto.

Na interiéri aktuálnej generácie Corolly sa facelift najviac prejavil po stránke technológií. Pribudol veľmi dobre fungujúci TFT displej umiestnený medzi budíkmi, pomocou ktorého môžete ovládať telefón a multimédiá, sledovať navigáciu či zobrazovať údaje o vozidle. Páčil sa nám aj v Toyote C-HR a skúsenosti z Corolly naše dojmy len potvrdili.

<p>Technologický upgrade sa dotkol aj stredového panela. Inovátori sa dotkli panelu klimatizácie i hlavnej zobrazovacej jednotky. Tá okrem vylepšeného infotainmentu dostala dotykové ovládacie prvky po stranách. Škoda, že hardvérové tlačidlo nezostalo aspoň pre reguláciu hlasitosti médií.

Ďalším nedostatkom je umiestnenie centrálneho displeja, ktorý je už vzhľadom na dnešné štandardy pomerne nízko a vodič musí skloniť hlavu, aby s ním mohol pracovať. Tretia výčitka kokpitu vodiča smeruje na hojné použitie klavírneho laku. Vyzerá efektne, je príjemný na dotyk, no z hľadiska údržby je maximálne nepraktický.

Objem batožinového priestoru sa aj po omladení pohybuje na úrovni 452 litrov, rovnako bohatá je aj ponuka miesta na zadných sedadlách. V tejto disciplíne Corolla jednoznačne boduje, v pozdĺžnom i vertikálnom smere ponúka priestoru viac než dosť. Pohodlne by sa mali usadiť aj osoby vyššieho vzrastu.

Čo sa vnútorného priestoru týka, šiesta generácia Corolly už novinke absolútne nestíha. Objem batožinového priestoru je nižší, ponúka 385 litrov. Na druhú stranu však treba povedať, že ak odstránite plató, kapacita výrazne vzrastie. S miestom na zadných sedadlách sa však nedá spraviť nič.

V porovnaní s dnešnou Corollou je veľmi chabé, priemerný vodič si sám za seba sadne len s rozkročenými nohami. Ideálna situácia nepanuje ani pod strechou - medzi ňou a hlavou vyšších ľudí zostane buď drobná rezerva, alebo budú jednoducho cestovať s hlavou naklonenou doboku. Pre deti či tínedžerov je však druhý rad sedadiel dostatočný. Starších z nich určite potešia aj mäkké sedadlá.

Apropos, práve sedadlá sú jednou z výhod šiestej generácie. Sú o niečo širšie a subjektívne aj komfortnejšie. Za novými zaostávajú len v zákrutách, kedy telo nefixujú zďaleka tak dobre. V kabíne zbiera starenka body aj vďaka lepšiemu výhľadu do všetkých smerov. Treba však povedať, že silnejšie stĺpiky aktuálneho variantu sú zárukou vyššej bezpečnosti pri prevrátení a zároveň aj tuhosti karosérie.

<p>Okrem toho nás prekvapilo, ako veľmi sa na seba, napriek 26-ročnému odstupu,  podobajú palubné dosky oboch vozidiel. Základné línie sú v podstate úplne rovnaké, viac-menej zhodné je napríklad aj umiestnenie výduchov klimatizácie či  tvar stredového tunelu.

Štvrťstoročie vývoja sa jednoznačne pozitívne prejavilo na volante. Nový má podstatne širší veniec, multifuknčné tlačidlá a kompaktnejšie rozmery. Tie má však na svedomí prítomnosť posilňovača riadenia, ktorý v roku 1991 ešte ani zďaleka nebol štandardom.

Práve posiľňovač riadenia a celý batalión elektroniky má na svedomí, že Corolla za štvrťstoročie stratila tzv. “Fun Factor”, čiže faktor zábavy. Niežeby šoférovanie v nej bolo nepríjemné, práve naopak, je veľmi komfortné, auto je predvídateľné a má adekvátnu dynamiku. Niečo mu však chýba.

Chýbajúcu esenciu na oplátku výborne demonštruje šiesta generácia. Vďaka absencii klasického posilňovača riadenia máte dokonalý prehľad o povrchu, po ktorom práve idete. Vo volante dokonca cítite aj to, či vám kolesá prešmykujú, resp. strácajú trakciu, alebo sú ešte stále pevne pribité k zemi.

Pocit z priameho riadenia tromfne už len bleskurýchla reakcia na plyn. Čo sa zábavy a emocií týka, niet nad mechanické spojenie medzi pravou nohou vodiča a škrtiacou klapkou agregátu. Konštruktéri staršej Corolly z atmosférického agregátu so zdvihovým objemom 1,6 litra svojho času vydolovali 77 kW (105 k) a 145 Nm.

Naproti tomu, 11. generácia ponúkne z rovnakého objemu až 97 kW (132 k) a 160 Nm. Subjektívne by sme však tipovali, že je to presne naopak. Určite k tomu prispieva aj horšie odhlučnenie starenky a teda zreteľnejšia zvuková kulisa štvorvalca. V porovnaní s aktuálnou verziou nám príde podstatne živšia a zábavnejšia.

Do rýchlosti 90 km/h je naviac aj veľmi komfortná. Motor sa spod kapoty príliš neozýva, komfortné sedadlá a mäkké tlmiče sa zasa starajú o plavnú jazdu. Pri potrebe rýchlejšieho cestovania sa však rozdiely medzi autami stávajú priepastnými. Najmä vďaka tomu, že mladica je podstatne tichšia, má tvrdší podvozok, vyššiu stabilitu a diaľničné kilometre hltá pri nižších otáčkach agregátu.

Obidve vozidlá sú vybavené manuálnou prevodovkou, Corolla z roku 1991 má päťstupňovú, pričom súčasná pridáva o jeden rýchlostný stupeň naviac. Starenku mladica drtí aj čo sa radiacej skrine týka. Dráhy radenia sú podstatne kratšie, vďaka čomu je samotný proces komfortnejší.

Rozum teda hovorí, že vodič by sa mal rozhodnúť pre súčasnú generáciu Corolly. Srdce však piští za tou, ktorá z linky vyšla v roku 1991. Našťastie, cena tohto vozidla sa v súčasnosti pohybuje maximálne na úrovni 1 500 až 2 000 eur, takže stačí trochu usporiť pri kúpe nového vozidla a so starším si môžete robiť radosť počas pekných víkendov.

Toyota uvádza, že v meste by sa mal apetít faceliftovanej verzie ustáliť na hodnote 8,0 l/100 km, pričom na okreskách si celkovo má vystačiť s 4,9 litrami paliva na každých sto kilometrov. Suma-sumárum by teda kombinovaná spotreba vozidla mohla oscilovať okolo 6,0 litrov benzínu na 100 km. Pre porovnanie, šiesta generácia by si podľa výrobcu každých sto kilometrov v kombinovanom cykle z nádrže mala cucnúť o 1,3 litra paliva viac.

V reálnej premávke sa ukázalo, že autu v meste paradoxne stačí menej, než uvádza samotná Toyota. Počas nášho testu sme v mestských podmienkach dosiahli spotrebu 7,5 l/100 km. Na diaľnici bol apetít podobný, ustálil sa na 7,2 l/100 km. Počas pohodovej jazdy okresnými cestami si inovovaná 11. generácia japonského bestselleru na 100 km vystačí s 6,1 litrami benzínu.

V kombinovanom cykle sa teda dá očakávať že spotreba sa bude pohybovať okolo hodnoty 6,9 l/100 km. Pre porovnanie, starenka si v reálnej premávke zvyčajne vypýta približne o šesť deci benzínu viac. Výsledok modernizovaného sedanu nie je nijak oslnivý, ale ani neurazí. Vyšší apetít môže motor, napríklad v porovnaní so vznetovými agregátmi, kompenzovať vďaka nižším nákladom na servis.

<p>Netreba si nič navrávať, Corolla sa stala svetovým bestsellerom nielen vďaka kvalite či jazdným vlastnostiam, ale aj priaznivej cenovej politike. V súčasnosti si základnú verziu sedanu môžete zaobstarať od 12 990 eur. Testované vozidlo bolo vyhotovené vo výbave Active, kde ceny začínajú na hranici 15 290 eur.

Naša Corolla by bez extra výbavy stála 15 990 eur, niekoľko príplatkov a najmä LED svetlomety túto čiastku zvýšili na 17 032 eur. Cenu považujeme vzhľadom na úroveň vozidla za veľmi priaznivú a férovo nastavenú. Corolle nechýbajú moderné technológie, ale ani priestranný interiér či batožinový priestor. V pomere cena/výkon je veľmi silným hráčom.

Corolla určite má aj po facelifte svoje nedostatky, no celkovo na nás zanechala veľmi príjemný dojem. Ide o komfortné rodinné vozidlo, ktoré jazdí adekvátne a je predvídateľné, teda aj bezpečné. Okrem výbavy, jazdných vlastností či legendárnej spoľahlivosti by nás na japonskom bestselleri lákala aj veľmi priaznivo nastavená cenovka.

Škoda len, že v porovnaní so šiestou generáciou, konkrétne liftbackom Corolla 1.6 GLi, ponúka podstatne menej zábavy za volantom. Tá však koniec-koncov pravdepodobne ani nebola cieľom ázijských konštruktérov. Solídnemu autu však trochu chýba. Preto by sme si ako ideálnu kombináciu vedeli predstaviť vlastníctvo staršej verzie, ktorá poteší aj vodiča a faceliftovanej 11. generácie, ktorá na oplátku poteší celú rodinu.

Test Toyota Corolla: Ako sa zmenila za 26 rokov?

Výber pre vás

Test Toyota Corolla: Ako sa zmenila za 26 rokov?

Súvisiace články

Test Toyota Corolla: Hlas rozumu

Toyota modernizuje sedan Corolla

Test Toyota C-HR: Hanbiť by sa nemusel ani Lexus

Výber pre vás