Malibu je v Spojených štátoch pojem. Nemáme na mysli kalifornské pobrežné mesto, ale práve tradičný model Chevrolet. Malibu vzniklo ako jedna z verzií Chevroletu Chevelle v roku 1964, od roku 1978 však názov Malibu nahradil označenie Chevelle úplne, ale vydržal vo výrobe iba do roku 1983.

Po dlhej pauze Chevrolet opäť uviedol Malibu do života v roku 1997 už ako model s pohonom predných kolies a štvrtá novodobá generácia Malibu sa po prvýkrát odvážila vstúpiť aj na európsku pôdu. Vyskúšali sme si príchuť Kalifornie s naftovým motorom a manuálnou prevodovkou.

V európskej strednej triede to bude mať Chevrolet s Malibu ťažké. Konkurenti s dlhoročnou tradíciou svoje miesto len tak ľahko nepustia a hoci Malibu má korene hlbšie než väčšina z nich, nebude mu to nič platné. Jeho korene sú devízou iba v Amerike, Európan je voči názvu Malibu a poväčšine aj voči samotnému Chevroletu imúnny.

Do tabuľky sme vybrali najpopulárnejšie modely strednej triedy. Z porovnania vyplýva, že Malibu sa po formálnej stránke nemá za čo hanbiť. Vo väčšine oblastí sa radí k priemeru, no napríklad dĺžkou prekonáva dokonca aj Škodu Superb.

Ako sme už v úvode spomínali, Chevrolet pravdepodobne nemá s Malibu v Európe svetoborné plány. Nečudo, veď potenciál európskych peňaženiek je niekde inde a zas potenciál veľkého Malibu je inde než v Európe. Výrobca teda ponúka iba dva motory, dve výbavy a jednu karosársku verziu. Všetci dôležití konkurenti ponúkajú aj kombi, ktoré sú pri honbou za úspechom v triede nevyhnutnosťou.

V prvom rade treba oceniť jeho pomerne európsky charakter, napriek tomu, že ide o globálny model, ktorý sa predáva napríklad aj v Austrálii a v Číne. Interiéru dominuje nekonvenčná palubná doska zložená z dvoch oblúkov. Zaujímavé je, že tvorcovia namiesto imitovania dekorácií z drahých materiálov použili na oživenie palubnej dosky iba čierne plastové lamely s jediným chrómovaným rebrom. Naživo tento prvok vyzerá naozaj zaujímavo a v noci je mriežka podsvietená, čo vytvára jedinečný efekt.

Inak plasty celkovo v Malibu vyzerajú hodnotne, aj keď nie všetky sú mäkké. Napríklad spodok palubnej dosky je tvrdý, ale jeho prechod do dverných výplní je už mäkký. Sedadlá nevyzerajú nijako lákavo, hoci vo vyššej výbave LTZ sú už v základe kožené. Treba však povedať, že zdanie klame. Napriek tomu, že je ich dizajn jednoduchý a plochý, sú veľmi pohodlné.

Jediná vec, ktorá nám nešla do hlavy, je zvláštna funkcia automatického prisúvania vodičovho sedadla k volantu. Bolo by to v poriadku, keby sa sedadlo neprisúvalo do nastavenej polohy hneď po otvorení dverí. Sedadlo jednoducho na vodiča nepočká a hneď sa hrnie hlava-nehlava dopredu. Ak po otvorení dverí rýchlo nenaskočíte, tak sedadlo zastihnete už na svojom mieste, akoby ste ani žiadnu komfortnú funkciu v aute nemali. Opačný proces funguje normálne. Sedadlo sa po odstavení vozidla odsunie vzad, aby vodičovi uľahčilo vystupovanie. Chevrolet teda dobrý úmysel premenil na zlú funkciu s polovičným účinkom.

Miesta je všade dosť nie len pre pasažierov, ale aj pre ich občerstvenie. Do predných dverí sa v netradičnej šikmej polohe pokojne vojde aj 1,5 litrová fľaša, pod lakťovou opierkou nachádzame hlboký box a okrem ďalších odkladacích miestečiek Chevrolet ponúka aj svoj tradičný tajný trezor za displejom na stredovej konzole. Vzadu sa luxusne odvezú dvaja aj nadpriemerne vysokí pasažieri. Batožinový priestor má klasický sedanovský tvar a jeho veko sa otvára opäť tak trochu utajeným tlačidlom v rámci centrálneho brzdového svetla.

Pod kapotou americkej legendy tĺklo v testovanom vozidle neamerické naftové srdce. Chevrolet u nás veľký výber neponúka. Ak by ste náhodou chceli benzín, bez automatu to nepôjde a jediné čo dostanete je 2,4-litrový štvorvalec. Testovaný naftový motor 2.0 CRDi sa ponúka v jedinej verzii, ale vybrať si môžete aspoň medzi manuálnou a automatickou prevodovkou.

Náš nafťák nás nemilo prekvapil vibráciami pri studenom štarte. Sú veľmi intenzívne a vnímate ich každou časťou tela. Stále sme mali pocit, že nám vibruje mobil vo vrecku. Bohužiaľ musíme konštatovať, že trasenie úplne nezmizlo ani po zahriatí motora na prevádzkovú teplotu.

Najhorším pásmom je oblasť medzi 1 500 a 2 000 otáčkami, ktorá je ako naschvál zároveň tou najnavštevovanejšou. V spomínanom vibračnom pásme dvojliter už celkom slušne ťahá a na bežnú jazdu úplne postačuje. Navštevovať dimenzie nad 3 000 otáčkami neodporúčame. Motor prestáva zaberať naplno a zároveň a mení jeho nie práve najtichší prejav na naftové peklo. Okolo štyritisíc by už vydržali iba silné nátury odchované na multikárach.

Dvojliter teda nie je celkom dokonalý gentleman s tlmeným hlasom a silným stiskom, no aspoň nežerie ako divoch. Traumu z hluku a vibrácií lieči pohľad na palubný počítač. Celkový priemer okolo 6,5 litra je príjemným prekvapením a pochvalu si Malibu zaslúži aj za výkony predvedené na diaľnici. Správna diaľková linka si nesmie cucnúť oveľa viac než šesť litrov.

Slušná diaľničná spotreba súvisí s odstupňovaním prevodovky. Pri stotridsiatke motor točí iba 2 200 otáčok. Tento fakt má však aj ďalší aspekt. Všetky prevodové stupne sú natiahnuté a napríklad ak sa posúvate v kolóne, Malibu má zvyčajne tendenciu byť najrýchlejšie. Rýchlosť, ktorá u ostatných znamená dvojku na voľnobehu, je pre Malibu málo, a tak musíte častejšie „pedálovať“.

Podvozok sa v meste správal veľmi uspokojivo. Trochu viac však počuť rázy na výrazných priečnych nerovnostiach, na čom mali svoj podiel aj 18-palcové kolesá. Inak je podvozok superkomfortný, pohodovo istý a predvídateľný. Riadenie je pomerne priame. Keď už nie je komunitatívne, poteší aspoň tým, že volantom netreba točiť ako na tatrovke.

Cenovo nie je Malibu žiaden zázrak ale ani prepadák. Ponuku síce zatraktívňujú zľavy, ale popri zabehnutej konkurencii mu veľké predaje nehrozia. Dve výbavy nedávajú ani veľa možností na zvýšenie ceny. V nižšej výbave LT Plus sa pripláca iba za laky a strešné okno, vo vyššej LTZ máte navyše možnosť voľby navigácie a bezkľúčového ovládania. Na druhej strane potešia napríklad xenóny, či koža už v základe stupňa LTZ.

Sám o sebe je Chevrolet Malibu vcelku použiteľným vozidlom príjemného charakteru. Zdatnému cestovateľovi  berie vietor z plachiet slabo utlmený motor a uzučká ponuka motorových aj karosárskych verzií. Čiastočne to kompenzuje nízkou spotrebou a plavnou jazdou, no na najlepších to aj tak nestačí. Pri výbere nového vozidla strednej triedy však stojí aspoň za zvezenie, minimálne pre rozšírenie obzorov a bohatú základnú výbavu vo vyššom stupni LTZ. Ako sa vraví: za skúšku nič nedáš a možno americko-kórejsko-globálna klasika niekoho chytí za srdce.

<a href="https://www.automoto.sk/clanok/189505/test-chevrolet-malibu-2-0-crdi-korejsko-americke-priatelstvo/1894"><strong><span>Pokračovanie v ďalšej kapitole</span></strong></a>

Test Chevrolet Malibu 2.0 CRDi: Kórejsko-americké priateľstvo

Výber pre vás

Test Chevrolet Malibu 2.0 CRDi: Kórejsko-americké priateľstvo

Súvisiace články

Test Hyundai i30 kombi vs Kia ceed sw 1.6 CRDi

Ford Grand C-Max 2.0 TDCi AT: Polojasná voľba

BMW X6 M50d: Najväčší kanec

Test Fiat Panda 0.9 TwinAir: Veselá hašlerka

Výber pre vás