NX je v európskom portfóliu druhé SUV japonskej prémiovej značky koncernu Toyota a svojimi kompaktnými rozmermi sa triafa približne do toho istého veľkostného segmentu ako napíklad <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/187534/test-audi-q5-hybrid-ak-viete-co-chcete">Audi Q5</a>, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/198416/test-bmw-x3-xdrive20d-rodinna-tvar">BMW X3</a> alebo <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/189321/test-mercedes-glk-220-cdi-cas-obrusil-hrany">Mercedes GLK</a>. A akokoľvek je dizajn záležitosťou individuálneho vkusu, minimálne musíte uznať, že práve novému východoázijcovi hlava najvýraznejšie trčí z davu kompaktných esúvéčiek.

Keď je však dizajn natoľko výrazný a natoľko odvážny, publikum ho automaticky môže brať ako prísľub adekvátnych „podpovrchových“ hodnôt. Hlavy divákov pootáča Lexus NX ozaj energicky. Je však rovnako energický aj keď treba plniť želania v iných, na prvý pohľad neviditeľných kritériách? Odpoveď sme hľadali v teste verzie s hybridným pohonom 300h, roztáčajúcim všetky štyri kolesá.

Vnútri menej divoký, ale stále zaujímavý

Skôr než zhodnotíme jazdný prejav novinky, najprv pohľad do jej interiéru. Ten síce možno nebude väčšine skúmavých pohľadov pripadať až taký divoký. Nuda však rozhodne nehrozí, od fádne tvarovaných čierno-čiernych palubných dosiek niektorých európskych SUV sa nové NX dosť výrazne odčleňuje.

V interiéri vás však po prvotnom preskúmaní vzhľadu veľmi rýchlo začne zaujímať všetko ostatné. Keď sa hneď v nasledujúcej chvíli pustíte do ohmatávania a oťukávania, zistíte, že je kabína poskladaná z kvalitných až veľmi kvalitných materiálov. Pričom tie „iba kvalitné“ sú na menej exponovaných miestach, čiže si ich na prvý pohľad ani nevšimnete. Čo však rozhodne neprehliadnete, je poctivosť spracovania a zlícovania dielov, ktorá si namiesto výčitiek zaslúži rozhodne pochvalu.

Už menej bodro dvíhame oslavné kališteky saké pri pohľade na ergonómiu. Za túto oblasť sme viacerým Lexusom v predošlých testoch právom naložili a ani nové NX nie je dokonalo napraveným hriešnikom. Stále je tu dosť veľa tlačidiel, na ktorých umiestnenie si budete musieť chvíľu navykať. A pri pohľade bohatú armádu ovládačov asistenčných systémov budete mať chuť nechať oči prišiť na kolená.

Ale posun k lepšiemu predsa nastal aj v tejto oblasti: Na rozdiel od čudesného joysticku vo viacerých predošlých modeloch sa nám menu rozličných systémov auta podstatne lepšie ovládalo jednoduchou dotykovou plochou v štýle notebooku, ktorá pri preskakovaní medzi jednotlivými príkazmi mierne poklesne pod prstom, čím vám dá najavo, že už ste sa trafili. Čiže nemusíte až tak dlho odtŕhať oči od cesty.

Dosť litrov pre kufre, ale málo Wattov od Marka

Priestorovo je na tom Lexus NX dobre, nie však všade rovnako. Vpredu je to fajn, aj pre nadkonfekčné veľkosti. Aj vzadu by to ešte ušlo: dvakrát za sebou sediacich 185 cm má ešte asi 6-7 cm rezervu pred kolenami. Tieto extra centimetre však budete potrebovať na zošuchutie sa spod strechy: Hlavne ak je znížená o strešné okno, tak sa sem pri spomínanom formáte nezmestíte.

Komfort sedenia vzadu si však viete prispôsobiť nielen posúvaním seba v sedadle, ale aj možnosťou zmeny sklonu jeho operadla s elektrickým ovládaním – i keď za to sa priplácajú štyri stovky. Aj bez toho sú ale zadné sedadlá dosť pohodlné, aj na dlhú cestu. A aby sme nezabudli: ani tým predným sa v oblasti komfortu sedenia nič extra vyčítať nedá, ide len o to, či sadnú na ten váš konkrétny chrbát a podchrbát.

Elektrika zadných operadiel samozrejme slúži aj na ich celkové sklopenie a už keď si musíte extra zacvakať, tak vás aspoň poteší, že sa k nej dostanete hneď z troch miest v interiéri: z kufra, spred ľavého kolena vodiča a aj spod zadných sedadiel na bokoch. Po sklopení sa použiteľná základná batožinová kapacita 475 litrov zväčší na celkových 1520. A to bez vytvorenia schodíka. Ostane tu iba mierne lomená rovina. A ak vám namiesto rezervy stačí lepiaca sada, tak vám kapacita stúpne trochu nad priemer na 555 resp. 1600 litrov.

Ešte o jednom pánovi, ktorý zanechal v interiéri svoje meno, by sme radi stručne pohovorili. Značka špičkovej audiotechniky, ktorú založil Mark Levinson, zanechala svoje dielo aj v novom Lexuse NX. Trošku nás ale uviedlo do rozpakov. Má síce dvanásť kanálov a štrnásť reproduktorov a úžasne čistý aj verný zvuk. Ale jednoznačne málo výkonu. Na komerčné „duc-duc“ síce možno postačí, ale na jemné nuansy sláčikového koncertu asi sotva. Teda minimálne nie počas jazdy po horších cestách. A to napriek tomu, že interiér aj podvozok tohto auta je chvályhodne tichý. Ale to už načíname ďalšiu kapitolu....

Pri pohľade na ozaj netuctovo odvážne a dynamicky tvarovaný interiér by sa vcelku právom dala očakávať podobná divočina aj pri jazdnom prejave. Nuž, nebudeme zbytočne dlho chodiť ako mačka okolo horúcej kaše a povieme to rovno hneď: Nedočkáte sa. A prečo?

Prvou odpoveďou je podvozok. Ten sa síce dá z kabíny pritvrdiť voľbou príslušného jazdného režimu. Stále však nebude športový, tak ako ukazujú písmenká na stredovej konzole aj na centrálnom displeji. Pruženie je predovšetkým ladené do komfortu, i keď sa nedá povedať, že by bolo vyslovene mäkké a hojdavé. Rozhodne to však nie je motokára. Ani v „športovom“ režime.

V konečnom dôsledku ale nehodnotíme podvozok negatívne. To, že nesplní očakávania, naznačené športovým dizajnom exteriéru, neznamená, že je zlý. Napriek svojmu komfortu je veľmi stabilný, auto pekne drží v zákrutách a snáď okrem najdivokejších jazdných manévrov zvláda všetko s pokojom budhistického mnícha. Na divoké manévre mu okrem priamejšieho kontaktu kolies s cestou okrem iného chýba aj riadenie, ktoré by poskytovalo aspoň o trošku viac spätnej väzby.

Na bláznenie sa s týmto autom vás však aj tak rýchlo prejde chuť, len čo zistíte, aký príjemný je tento podvozok pre všetko od úplne komfortnej až po mierne športovú jazdu. A na tú vám stačí aj riadenie a aj brzdy, také, aké sú. Á propos, ak vám na obrázkoch neprídu disky kolies tohto konkrétneho auta po vizuálnej stránke úplne neadekvátne malé, tak ani nechcite väčšie: na slovenské (ne)cesty je 225/60 R18 po jazdnej stránke pre Lexus NX ideálne kompromisný rozmer.

Druhou odpoveďou na otázku, prečo sa nedočkáte takej dynamiky, akú vám avizuje dizajn, je pohonný reťazec testovaného auta. Maximálna rýchlosť iba 180 km/h na papieri vyzerá na prvý pohľad dosť zle. To by sme však nevideli až tak kriticky, jednak preto, že je elektronicky limitovaná, čiže nehovorí o reálnej dynamike, ale aj preto, že pri tomto tempe jazdy po slovenských cestách ohrozujete nielen svoje peniaze a vodičák, ale aj ostatných, ktorí majú na rozdiel od vás dosť rozumu.

Lexus NX300h síce má vo svojom hybridnom systéme okrem 2,5-litrového atmosférického benzínového štvorvalca aj dva elektromotory, so systémovým výkonom slušných (takmer) dvesto koní. Hybridné komponenty, ktoré tu plnia úlohu podobnú ako prevodovky typu CVT, vás však uberú takmer o väčšinu subjektívneho pocitu z dynamiky zrýchlenia aj pružnosti.

Pritom ani v jednom z týchto ukazovateľov auto nie je vyslovene lenivé. Aj z pokoja sa vie solídne rozbehnúť, aj pri predbiehaní vie použiteľne zrýchliť. Ale viac než príjemné šteklenie v žalúdku a ševelenie v ušiach vám to povie nanajvýš tak stúpajúca ručička rýchlomera.

Testované auto bolo vo verzii s pohonom všetkých kolies. Zadná náprava však nie je nijako mechanicky prepojená s benzínovým motorom, má svoj vlastný elektromotor. A to nie extra silný (pozrite tabuľku), takže postačí akurát na to, aby trochu pomohol prednému (paradoxne o dosť silnejšiemu) elektromotoru a benzínovému motoru. Čiže zabudnite na akékoľvek pokusy o dosiahnutie „zadnokolkového“ správania tohto auta.

A ešte čosi k pohonu 4x4.... Najlepší je taký, pri ktorom ani necítite ako pracuje, iba registrujete, že auto robí to, čo má, respektíve to, čo chcete vy. Prípad hybridného Lexusu NX to žiaľ celkom nie je. Vstup jednotlivých komponentov do akcie, či už oboch elektromotorov alebo benzínového agregátu, je tu miestami dosť cítiť. Hlavne ak sa pokúšate o to, na čo toto auto nie je stavané: o výrazne dynamickú jazdu.

A spotreba? Dobrá otázka. A pri hybride aj veľmi logická. Odpovede na ňu sú rôzne. Na diaľnici sa pod deväť dostanete iba s podporou vetra či klesajúceho profilu cesty. Reálne treba pri 130 km/h už pri polovične naloženom aute rátať aj s desiatkou. Ale mimo autostrády je to už lepšie, i keď nie až také hviezdne, ako v mokrých snoch bruselských byrokratov, pretavených do papierového sľubu výrobcu.

V meste sa dá reálne jazdiť za sedem, čiže asi ako s nafťákom tejto veľkosti, hmotnosti a dynamiky. Až na to, že tento pohon je na rozdiel od drvivej väčšiny dieselových konkurentov o dve vesmírne dimenzie tichší a kultivovanejší, hlavne na voľnobehu a pri nízkych otáčkach. A aj na vidieku sa dá urobiť zhruba tých šesť a pol až sedem.

Akokoľvek by to tak mohlo vyzerať, ani všetky predošlé riadky neznamenajú, že toto auto zatracujeme. Ak k nemu pristúpite bez predsudkov vyprovokovaných dizajnom a budete postupne zisťovať, čo všetko reálne dokáže, zistíte, že toho dokáže dosť a že vie byť veľmi príjemné. Aj po stránke motora a pohonu. A aj v oblasti spotreby, už pri miernom krotení sa a obchádzaní rýchlej diaľnice.

V oblasti cenotvorby sa zdá, že Japonci asi dosť aktívne študovali tabuľky hlavných nemeckých konkurentov. Pretože najlacnejší Lexus NX300h, teda s pohonom predných kolies, dostanete už od (na daný segment relatívne prijateľných) 37 500 eur. Lenže potom začnete do konfigurácie pridávať: pohon všetkých kolies, najvyššia výbava, za poltucet príplatkových prvkov a zrazu je cena bezmála dvojnásobná.

Tak to však v prémiovom segmente chodí a napriek tomu, že tieto autá nie sú lacné, stále sa kupujú. Nový Lexus možno nepôjde až tak na dračku ako konkurenční Nemci, hlavne pre dosť úzky výber motorizácií – pripomíname, že sú len dve: testovaný hybrid a dvojlitrové benzínové turbo. Tento Japonec sa vám skrátka musí trafiť presne do vkusu, inak má smolu.

Nový Lexus NX nás rozhodne zaujal. Aj napriek tomu, že výrazná dynamika neopustí sféru jeho exteriérového dizajnu a nedostane sa do jazdného prejavu. Minimálne nie v oblasti štandardného podvozka a hybridnej verzie. Na dlhé diaľničné jazdy by síce bol možno lepší podobne výkonný diesel, ale na mesto a prímestské zóny je toto hybridné SUV ako stavané. Žiadne dunenie podtočeného nafťáka, ktorý sa nestíha na krátkych trasách zohriať, iba tiché svišťanie elektriny alebo kultúrne tlmené vrnenie benzínového agregátu.

Dobre je na tom aj interiér. Priestor vzadu na výšku a v kufri je síce iba priemerný, ale v ostatných smeroch je ho viac než dosť. Plus pohodlné sedadlá, poctivé materiály, solídne spracovanie a ergonómia, pri ktorej síce ešte je čo vylepšovať, ale aspoň po malých krokoch sa približuje k dobrej. Ak dokážete oceniť komfort aj v oblasti podvozka a nemáte problém uznať, že prémiová kvalita a výbava si zaslúžia prémiovú cenu, tak tento Lexus nemusí byť krokom vedľa.

Test Lexus NX300h: Dizajn. A ďalej?

Výber pre vás

Test Lexus NX300h: Dizajn. A ďalej?

Súvisiace články

Jazdená Mazda MX-5: Hore bez, dolu hrdza

Test BMW 218d Active Tourer: Kacír?

Test Ford Focus 1.5 EcoBoost: ST Light

V prvom teste letných gúm prepadol Matador

Jazdené luxusné SUV do 10 000 eur?

Výber pre vás