Čo urobí mainstreamový rocker alebo dídžej? Kúpi si rýchle, tvrdé a hlučné auto. A potom sa čuduje, že sa mu do kufra nevojdú inštrumenty a aparatúra. To sa však nemusí stať, keď si zvolí nenápadnú, tichú Hondu Jazz. Tej sa do DNA segmentu B podarilo pridať aj nejaké tie MPV-gény, takže sa napriek vonkajšej dĺžke vozidla iba 3,9 metra naloží do kufra aj celé malé jazzové trio.

Partia sa bude cítiť príjemne aj počas jazdy. Namiesto hip-hopového poskakovania podvozka, typického pre predchodcu, predvádza pruženie typu GE, uvedeného v roku 2008, iba decentný two-step. Existuje aj pár podvozkovo kultivovanejších konkurentov v triede, napríklad Polo alebo Corsa. Oba sú však vnútri jednoznačne tesnejšie a bicie by museli ostať doma.

Jazz udáva základný takt 1,2-litrovým benzínovým štvorvalcom. Muziky dokáže vyprodukovať dosť, ale musí sa roztočiť až na 4000 obrátok za minútu. A platí to aj pre väčšie pohonné alternatívy. Sú to síce riadne fukoty, ale fanklub Hondy je na ne aj tak už navyknutý.

Ak chcete svojmu Jazzu pridať ozajstné rockové gule, zožeňte si ho s automatom CVT, ktorý pri prudkom zrýchlení prinúti motor 1.4i zavýjať ako onehdy nebohý Hendrix svojho Stratocastera pri americkej hymne vo Woodstocku. A naopak, ak je vaším subžánrom decentný elektronický džez, orientujte sa na malú Hondu po facelifte z roku 2011, kedy dostala hybridnú verziu.

Nie, typickí Japonci s minimom servisných problémov ešte nevymreli. Dokazuje to aj Jazz. Jeho potenciálneho vodiča môže rušiť skôr rustikálne spracovanie tak trochu hračkárskych materiálov, než reálne technické poruchy. Okrem mierne poddimenzovaného akumulátora malú Hondu takmer nič nezastaví.

<span>*bez nákladov na servisné práce</span>

Drobnejšou nepríjemnosťou môže byť nonšalantne nepresný palivomer. A časom aj jemná korózia na hranách, konkrétne na podlahe, prahoch pod dverami, na veku batožinového priestoru a za nárazníkmi. Mierne nadpriemerný výskyt zaznamenávajú stanice technickej kontroly v prípade korózie brzdového potrubia po štvrtom roku života vozidla.

Vozidlo, ktoré sme skúšali, nieslo označenie 1.4i i-VTEC i-Shift, to znamená, že bolo vybavené väčším z dostupných benzínových motorov a automatickou prevodovkou s plynulou zmenou prevodového pomeru (CVT), ktorá prináša hlavne do mesta viac pohodlia obsluhy.

V roku 2009, pri prvej registrácii vozidla, bola výbava Comfort síce tou najnižšou pre danú jednaštvorku, jej obsahom je však dokonca automatická klimatizácia. Sériovým prvkom sú aj elektrické predné okná či ESP. Nové auto stálo 17 250 eur. Teraz chce predajca za jazdenku s kilometrickým kontom necelých 43 tisíc sumu 8900 eur.

Testované auto vyzeralo byť veľmi starostlivo ošetrované a pri skúšobnej jazde nevyplávali na povrch žiadne nepríjemné prekvapenia. Motor je veľmi tichý, na to, aby sa však rozhýbal, potrebuje vysoké otáčky, bodaj by nie, keď dosahuje maximum krútiaceho momentu skromných 127 Nm až pri hodnote 4800 za minútu. A tu už sa ale agregát patrične ozve.

Spomínaná cena by sa nám zdala s ohľadom na technický stav auta úplne adekvátna. Ale za tú sumu by musela byť karoséria v dokonalom stave, čo žiaľ nebola: na prednej kapote aj na streche sme našli početné preliačiny po krupobití. Ich oprava síce nie je technicky extra náročná, ale na druhej strane ani bezplatná, a preto by sa nám za auto v danom stave viac páčila cena aspoň o tisícku nižšia. Inak je však Jazz ako taký hodný odporúčania: ak sa zmierite s nutnosťou vytáčať motory, tak sa vám odmení priestrannosťou a spoľahlivosťou.

Jazdená Honda Jazz: Kvalitná muzika

Výber pre vás

Jazdená Honda Jazz: Kvalitná muzika

Súvisiace články

Jazdený Chevrolet Camaro: Nadupaný exot

Jazdený Renault Twingo II: Dospelé šteniatko

Test Jeep Cherokee: Tvár alebo srdce?

Ford Focus: Vylepšený bestseller

Jazdený Hyundai i30: Lacný. A spoľahlivý?

Výber pre vás