Nižšia stredná trieda je v Európe poriadne preplnená, počet automobilov spadajúcich pod jej dáždnik rátame v desiatkach. Napriek tomu prichádzajú stále ďalšie. V dôležitej kategórii trhu majú totiž aj relatívne malí hráči odhryznutú slušnú porciu koláča, čo chce najnovšie využiť Fiat.

Talianska automobilka sa do segmentu vracia modelom Tipo, ktorý bude predávať v troch odrodách. Ako prvý prichádza sedan. Ako sme sa <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210727/fiat-tipo-prve-dojmy-z-jazdy-a-slovenske-ceny">presvedčili už pri prvých kilometroch</a> za jeho volantom, s predchodcom menom Linea nemá nič spoločné. Komplexný test to potvrdil. Vozidlo sme podrobili redakčnej skúške, ktorú absolvoval dobre vybavený exemplár so základným motorom.

Fiat chce svojou novinkou konkurovať relatívne úzkej skupine vozidiel, ktoré ponúkajú najmä veľa priestoru za priaznivú cenu. Možno ich nazvať dostupnými rodinnými autami. Hlavnými súpermi sú štvordverové modely Dacia Logan, Citroën C-Elysée a Peugeot 301, ale tiež liftback Škoda Rapid.

V tejto skupine sa mladý Talian nestratí, za čo vďačí pomerne atraktívnemu dizajnu. Zvonku nepôsobí ani náhodou lacno. Okrem masky chladiča tvorenej lesklými segmentmi či vkusných mierne zamračených svetlometov za to v našom prípade mohli aj pochrómované kľučky či sedemnásťpalcové disky kolies. Dizajn sedanu s dĺžkou 4,5 metra možno označiť vo všeobecnosti za vydarený.

Zvonku zanecháva nový Fiat dobrý dojem, o jeho vnútri to však nemožno povedať stopercentne. Interiér trochu dopláca na použité materiály. Na viacerých miestach sú síce použité plasty s príjemne mäkkým povrchom, no väčšina je tvrdá a všetky kusy „umelej hmoty“ majú štruktúru pripomínajúci akúsi lacnú koženku z 90. rokov. Minulosťou dýchajú aj kruhové ovládače manuálnej klimatizácie. Za príplatok je však k dispozícii aj automatická, ktorej panel pôsobí navonok podstatne modernejšie.

Odhliadnuc od týchto dvoch malých mínusov vyzerá interiér turínskej novinky slušne. Kladné hodnotenie dávame dizajnu kabíny, jej továrenskému vyhotoveniu i výbave. Tá je vzhľadom na cenu celkom slušná. Hlavnou devízou kabíny je však priestor, najmä na predných sedadlách. V rámci segmentu je nadpriemerný, vodič s výškou 180 centimetrov má za volantom vzdušný pocit. Vzadu je to taktiež slušné. Klesajúca strecha síce môže robiť problém vyšším postavám, no konfekcia sa pod ňu ešte vojde. Pred kolenami jej pritom zostane zhruba päťcentimetrová rezerva.

Batožinový priestor je v danej kategórii pomerne dôležitý a Fiat na to nezabudol. Svojej novinke nadelil do vienka 520 litrov, čo je pri štvordverovej karosérii mierne nadpriemerný údaj. Pozitívom je celkom použiteľný vstupný otvor. Nechýba možnosť sklápania zadných sedadiel, objem po ich zložení automobilka neudáva. Operadlá však do roviny nejdú a nad podlahou tvoria schod.

Tipo figuruje v ponuke s kvartetom štvorvalcom so spravodlivým pomerom benzín:nafta. My sme mali k dispozícii základný motor. Ide o zážihovú atmosféru s objemom 1,4 litra, ktorú už poznáme napríklad z typu 500L. Tento agregát produkuje výkon 70 kW (95 k) a krútiaci moment 127 Nm.

Pre kompakt nejde o zlé čísla, veď stovku dáva za 11,5 sekundy a dosiahne maximálku 185 km/h. V realite však vozidlo rýchlo nepôsobí. Môže za to naladenie pohonnej jednotky, ktoré v nás vyvolalo spomienky na autá zo starej školy. Štvorvalec treba pre akýkoľvek výkon žmýkať. Prebúdzať sa začne až vo vyšších otáčkach, pričom plynový pedál zaberá vo vrchných polohách len vágne. Snaha o ako-tak dynamickú jazdu je preto sprevádzaná poriadnym dupaním pravou nohou.

Pri rýchlejšej jazde sa k slovu dostáva aj šesťstupňový manuál s pomerne dlhými prevodmi, ktoré majú svoj podiel na vlažnom prejave motora. Prevodovke by nezaškodila presnejšia kulisa. S touto motorizáciou teda Fiat Tipo nie je stavaný na zábavu, čo potvrdzuje riadenie. To je veľmi ľahké a bez väčšej odozvy. Pri vysokom štandardnom účinku posilňovača pôsobí až komicky režim City, ktorý jeho fungovanie ešte zvýrazní. Volant sa potom krúti ľahko ako nejaká hračkárska atrapa.

S celkovým charakterom auta korešponduje aj podvozok. Pruženie kompaktného sedanu je nastavené pomerne mäkko, pri snahe o prudké rezanie zákrut sa dokáže karoséria výrazne nakláňať. Zvolený smer napriek tomu zvládne podržať. Limity auta však nie sú veľmi ďaleko a prejavujú sa čitateľnou nedotáčavosťou. Druhou stranou mince je komfort. Nerovnosti slovenských ciest filtruje Fiat veľmi dobre a v rámci segmentu ponúka aj na sedemnástkach nadštandardnú úroveň pohodlia.

Z hľadiska spotreby nevyzerá testovaná verzia na papieri nijako obzvlášť vábne. Realita však hovorí čosi iné, napríklad v meste nie je oficiálny údaj 7,7 l/100 km vôbec problém podliezť. My sme urbanizovanú prevádzku zakončili s presnou sedmičkou na konte. Mimo ulíc apetít klesol, na diaľnici si Tipo pýtalo v priemer 6,5 litra a pri jazde okreskami sme sa tesne priblížili k číslu päť.

Fiat Tipo štartuje na našom trhu čiastkou 11 740 eur, čo je vyššie než pri konkurentoch. Vyvažuje to však základným vybavením. My sme mali síce k dispozícii najdostupnejší 1,4-litrový benzín, no v špeciálnom uvádzacom vybavením Opening Edition Plus za zvýhodnenú kúpnu sumu.

Testovaná verzia vyšla na 13 890 eur, k čomu sa navyše pridal len lak za štyri stovky. V cene boli sedemnásťpalcové kolesá, zadné parkovacie senzory, multifunkčný volant, klimatizácia, tempomat, autorádio s päťpalcovou dotykovou obrazovkou a niekoľko ďalších drobností. Osobne by sme si určite priplatili za automatickú klímu z dôvodu funkčnosti i vzhľadu v interiéri.

Medzi dostupné rodinné autá sa Fiat vybral s vozidlom, ktorým viac-menej stavil na istotu. Tipo je akási stará škola z Turína. Nechýbajú mu síce mnohé výdobytky moderných technológii, ale vo svojom srdci ide o vozidlo zamerané najmä na konzervatívnejších zákazníkov. Tento kompaktný sedan teda prichádza s jasnou cieľovou skupinou.

V testovanej verzii so základným motorom má Tipo len vlažnú dynamiku a neohúri papierovou spotrebou ani jazdnými vlastnosťami. V zákrutách sa nakláňa a má príliš ľahké riadenie. Na druhej strane však ponúka atraktívny vzhľad, nadpriemerný komfort, výborný vnútorný priestor a odhliadnuc od štruktúry plastov a manuálnej klímy aj pekný dizajn kabíny. Slabinou nie je ani výbava. Talianska novinka má na to, aby sa v preplnenej nižšej strednej triede nestratila.

Test Fiat Tipo: Stará škola z Turína

Výber pre vás

Test Fiat Tipo: Stará škola z Turína

Súvisiace články

Test MINI Cooper S Cabrio: Aj pre štyroch

Test Lexus RC200t: Klame telom

Nissan Leaf: Výhodnejší než bežné auto?

Výber pre vás