Tretia moderná generácia MINI je na svete už nejaký čas a nám nie je ani náhodou cudzia. Testovali sme ju viackrát: najprv <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/194892/test-mini-cooper-s-menej-obeti">klasický Cooper S</a>, následne <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/198524/test-mini-5-dverove-objem-nenahradis">päťdverový Cooper</a> s trojvalcom a napokon <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/199239/test-mini-cooper-d-odvaha-na-mieste">verziu Cooper D</a> poháňanú naftovým motorom, taktiež s nepárnym počtom piestov.

Na scéne je však už aj špička modelového portfólia s tradičným označením John Cooper Works. Ako koncept sa <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/193741/nove-mini-ukazuje-sportovu-tvar">predviedla vlani v Detroite</a>, na tohtoročnej výstave absolvovala debut takmer nezmenená <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/198590/najsilnejsie-mini-prezradene">sériová verzia</a>. Čo sa v nej skrýva sme skúmali počas medzinárodnej prezentácie.

Iniciálky JCW sú s britskou automobilkou spojené už vyše polstoročia. MINI predalo z tejto športovo ladenej línie doteraz zhruba 43-tisíc vozidiel, pričom takmer polovicu z tohto počtu tvoril hatchback stojaci v centre modelovej palety tejto značky. Najnovší člen rodiny má byť podľa všetkých indícii tým najlepším, ktorý meno John Cooper Works doteraz niesol.

V aktuálnej generácii Angličan narástol a jeho tvary sa zaoblili. Vrcholná verzia však chcela vyzerať rovnako drsne ako v minulosti, jej tvorcovia preto siahli po nových nárazníkoch. Tie sú agresívnejšie než v <a href="Tie%20sú%20v%20tomto%20vozidle%20novinkou.%20Fungujú%20dobre%20a%20umožňujú%20novinke%20ponúknuť%20viac%20komfortu%20pri%20zachovaní%20špičkových%20jazdných%20vlastností">prípade verzie Cooper S</a> a majú podstatne väčšie chladiace otvory, funkčné i falošné. Okrem toho dostala novinka duo veľkých výfukových koncoviek a disky kolies s vlastným dizajnom. Štandardne majú priemer sedemnásť palcov, za príplatok sú k dispozícii osemnástky.

Britský drobec má vďaka týmto špecifikám slušné vizuálne svaly, no v porovnaní s predchodcom nevyzerá až tak drzo. Ostré línie nárazníkov, deravá kapota s bublinou či strešný spojler sa v oblejšej karosérii trochu stratili, najmä pri výbere tmavého lakovania. No a chýba tu napríklad výrazný predný spojler z nelakovaného plastu, ktorým sa vyznačoval starší model.

Vlastný štýl špičkovej verzie je prenesený do interiéru vybaveného športovo tvarovanými sedadlami s výrazným bočným vedením v spodnej časti operadla. Tieto kreslá dobre vyzerajú a v zákrutách vedia podržať. Kabína sa okrem nich vyznačuje odlišným čalúnením či grafikou prístrojov. To platí aj pre príplatkový head-up displej, ktorý môže mať vlastný motív prispôsobený dynamickému nasadeniu.

Samozrejme, dizajn je len akýmsi pozlátkom. Tie najdôležitejšie špecifiká modelu John Cooper Works spočívajú v jeho technike. Pod kapotou najdrsnejšieho sériového MINI sa nachádza známy prepĺňaný benzínový štvorvalec s objemom dva litre, no v porovnaní s agregátom poháňajúcim verziu Cooper S je vo viacerých ohľadoch modifikovaný. Má odlišný sací systém, vlastné turbodúchadlo, výfukové potrubie a dokonca aj piesty.

Najvyšší výkon tohto motora je 170 kW (231 k), krivka krútiaceho momentu vystúpi na vrcholnú úroveň 320 Nm. Angličanovi to stačí na to, aby sa na tempo 100 km/h rozbehol za 6,3 sekundy so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou alebo 6,1 v prípade automatu s rovnakým počtom stupňov. Ten je za príplatok a umožňuje radenie pádlami za volantom. Počas prvej jazdy sme sa posadili za volant oboch verzií, pričom okrem bežných ciest sme ich prevetrali aj na okruhu.

Dvojliter má sily naozaj dosť, veď výkonom sa vyrovná napríklad motoru v o číslo väčšom hatchbacku Volkswagen Golf GTI. Oproti nemu je však toto MINI ľahšie, z čoho ťaží dynamika. Srdce modelu JCW zrýchľuje razantne v takmer každom kúte otáčkomera, no najlepší prejav má v strednom pásme. Oproti predchodcovi s menším objemom je cítiť najmä väčší krútiaci moment.

Zmenil sa aj zvukový prejav. Dvojlitrový štvorvalec má hutnejší barytón než mala 1,6-litrová pohonná jednotka predchodcu, ale v režime Sport si odpľúva do výfuku rovnako rád. Nasrdený charakter si teda variant John Cooper Works ponechal aj z akustického hľadiska.

Prevodovka si v móde Sport nedáva servítky pred ústa: radí naozaj svižne aj s jemným trhnutím. Ani pri defenzívnej jazde sa však na ňu nemôžeme sťažovať. Pozitívne je, že pri manuálnom režime má správnu orientáciu v kulise radenia a zvolený stupeň podrží aj na obmedzovači. Predná náprava síce nie je vybavená mechanickým samosvorným diferenciálom, ale jeho činnosť dobre supluje elektronika. Jej zásahy v podobe selektívneho pribrzďovania jednotlivých kolies sú efektívne aj bez prehnaného škrtenia jazdného tempa.

Skrotiť elán pohonného reťazca majú na starosti brzdy Brembo, ktoré majú vpredu štvorpiestikové brzdiče a kotúče s priemerom 330 milimetrov. Udržať MINI na ceste je zase úlohou výrazne modifikovaného podvozka s množstvom úprav, vrátane nových pružín a adaptívnych tlmičov. Tie sú v tomto vozidle novinkou. Fungujú dobre a umožňujú malému hatchbacku ponúknuť viac komfortu pri zachovaní špičkových jazdných vlastností.

Vymetať zákruty s týmto modelom je radosť: ak to vodič výrazne neprepískne s nájazdovou rýchlosťou, zachováva si Angličan prudko neutrálnu tvár. Na hranici adhézie sa prejavuje konštrukčne daná nedotáčavosť, no tú možno bez problémov korigovať plynom. Veľa zábavy vie ponúknuť na kľukatých horských cestičkách i technickom pretekárskom okruhu.

Vďaka vyladenému podvozku však toto MINI nepôsobí tak surovo ako predchodca, je o trochu tichšie a menej nervózne na nerovnostiach. Ubrala táto umiernenosť na zábave za jeho volantom? Úprimne povedané, trochu áno. Subjektívny rozdiel však nie je nijako veľký, stále ide o snáď najzábavnejšie auto vo svojom segmente. Obavy o nudu teda určite netreba mať.

Mimochodom, minimálne na papieri je tretia generácia JCW úspornejšia než predchodca. Podľa výrobcu má dosahovať priemernú spotrebu 6,7 litra na sto kilometrov, resp. iba 5,7 v prípade automatickej prevodovky. Počas našej dynamickej previerky boli takéto čísla fikciou, pohybovali sme sa zhruba okolo dvojnásobku papierových údajov.

Skratka JCW je pri modeloch MINI tradične označením špičky modelového radu. Tretia moderná generácia na tom nič nemení. Navonok to však výrazne neprezrádza, keďže aj s agresívnejšie tvarovanými nárazníkmi než má Cooper S nepôsobí tak drsne ako predchodca.

Technicky má tento model jasnú výhodu: dvojliter dáva hatchbacku viac sily, pričom svoj nasrdený charakter si vozidlo zachovalo. S novou platformou a adaptívnymi tlmičmi sa zlepšili aj jazdné vlastnosti podvozok. John Cooper Works je menej nervózny a subjektívne pôsobí umiernenejšie. Zábavný faktor síce trošku utrpel, ale stále hovoríme o asi najzábavnejšom aute svojej triedy. Jeho pokojnejšia stránka je však dobrou správou pre všetkých záujemcov o tento model.

Každodenný život s predchodcami nebol práve prechádzkou ružovou záhradou, najmä vzhľadom na stav slovenských ciest. Budúci majitelia tejto novinky však u nás i v zahraničí nepochybne ocenia zvýšenú životnosť platničiek v chrbtici a tiež možnosť nechávať štuple do uší doma na poličke.

MINI Cooper JCW: Najdrsnejší drobec

Výber pre vás

MINI Cooper JCW: Najdrsnejší drobec

Súvisiace články

Jazdené Suzuki Swift: Lepšie MINI?

Jazdené Suzuki Swift: Lepšie MINI?

Jazdené Subaru Forester: Lesníkov sen?

Jazdené Subaru Forester: Lesníkov sen?

Audi Abt RS6-R: Gepard so silou byvola

Test Citroën C4 Cactus HDi: Pichá menej

Test BMW X5 xDrive40d: Zlatý stred?

Audi Abt RS6-R: Gepard so silou byvola

Jazdili sme s novou Škodou Superb

Test Citroën C4 Cactus HDi: Pichá menej

Test BMW X5 xDrive40d: Zlatý stred?

Výber pre vás