Volkswagen Transporter má image, ktorý mu môžu mnohí konkurenti len závidieť. Aj preto ho možno na cestách vidieť v tých najrôznejších verziách, či už na vozenie rodiny, ako obytný karavan, luxusný mikrobus, či malý školský autobus. Nemožno pritom opomenúť ani mnohé úžitkové varianty. Nástupca legendárneho Bulliho je jednoducho absolútne beztriedne vozidlo.

Piata generácia typu Transporter, označená jednoducho T5, debutovala v októbri 2002 a z výrobných liniek začala schádzať na jar nasledujúceho roku. Oproti predchodcovi sa výrazne zlepšila najmä v oblasti jazdného komfortu a značne pokročila aj svojou dynamikou. Zdokonalila sa aj úroveň ochrany cestujúcich, čo dokazuje zisk štyroch z piatich hviezdičiek v testoch Euro NCAP v roku 2008.

Transporter je v prvom rade úžitkový automobil, preto bol k dispozícii v mnohých verziách karosérie, ako dodávka a pick-up viacerých konfigurácií, alebo mikrobus. Vybrať si bolo možné tiež z dvoch hodnôt rázvoru a troch profilov strechy s rôznou výškou. Na prepravu osôb boli určené štyri modely, podľa prevedenia disponujúce miestom pre štyroch až jedenástich cestujúcich – základné kombi, minibus, luxusnejšie vybavený Caravelle a vrchol radu Multivan.

Pri možnostiach výberu motora Volkswagen už tradične potešil priaznivcov benzínu aj nafty. Pre tých prvých boli na výber dva atmosferické zážihové agregáty, štvorvalcový dvojliter a šesťvalec VR6 s objemom 3,2 litra. Ponuka vznetových agregátov pozostávala zo štvorvalca 1.9 TDI a päťvalca 2,5 TDI, z ktorých každý bol dostupný v dvoch výkonových variantoch.

Na jeseň roku 2009 sa predstavil omladený T5, vizuálne rozoznateľný podľa novej prednej masky, svetiel a reštylizovaného nárazníka. Rozšírila sa aj základná výbava a pribudli tiež príplatkové doplnky, napríklad zopár asistenčných systémov, či bixenónové reflektory, kombinované s LED dennými svetlami. Do interiéru si bolo možné po novom vybrať rádio s navigačným systémom, ovládané cez dotykovú obrazovku.

Dôležitejšie je ale výrazné zlepšenie kvality a tiež zmeny pod kapotou, kde si už bolo možné zvoliť len dvojlitrový štvorvalec. Buď zážihový, atmosferický, či prepĺňaný, alebo vznetový, naladený na päť výkonových stupňov a hlavne vybavený systémom Common Rail, nahrádzajúcim dovtedajšie združené vstrekovacie jednotky. Niektoré motory bolo možné po novom kombinovať aj s dvojspojkovou prevodovkou DSG.

Transporter je síce najmä úžitkové vozidlo, takže aj pozícia za volantom pripomína skôr autobus, kokpit je však riešený ako v osobnom aute. Takmer ako v ňom sa vodič cíti aj pri jazde a to aj napriek tomu, že v niektorých verziách sa celková hmotnosť blíži hranici 3,5 tony. Pritom ponúka mimoriadnu univerzálnosť, v prípade osobných verzií danú najmä variabilitou usporiadania sedadiel, ktoré možno posúvať, otáčať, či nakoniec vytiahnuť.

V našom teste sme preverili Transporter Multivan s päťvalcovým motorom 2,5 TDI a s najvyšším stupňom štandardnej výbavy Highline, vyrobený krátko pred faceliftom, v roku 2008. Podľa počítadla v tachometri auto doteraz najazdilo 159 500 kilometrov a jeho cena je 20 590 eur.

Volkswagen Transporter sprevádza dobrá povesť, zoznam jeho typických porúch je však až prekvapivo dlhý. Auto má pomerne komfortne naladený podvozok, no ten časom stále horšie odoláva jeho hmotnosti. Výsledkom sú zlomené pružiny, tlmiče, ktoré strácajú príliš skoro účinnosť, aj vytlčené silentbloky a guľové čapy.

Veľmi rýchlo sa zvyknú opotrebovať aj homokinetické kĺby hnacích hriadeľov a kratšou životnosťou sú povestné aj prevodovky. Zvlášť automatické, v niektorých mikrobusoch možno bez problémov nájsť také, ktoré majú najazdených menej než 100 000 kilometrov, no už sú po generálnej oprave. Ani manuálne verzie na tom nie sú nejako lepšie.

Mnoho sťažností majiteľov smeruje tiež na poruchy elektrického ovládania posuvných dverí, netesné posuvné okná a nefunkčné vzpery zadného výklopného veka.

Najväčšie riziko sa však skrýva vo vznetovom päťvalci s objemom 2,5 litra, vybavenom združenými vstrekovacími jednotkami. Jeho najväčším problémom je postupné strácanie plazmou nanášaného povlaku na valcoch, čo následne vedie k fatálnym chybám celého motora. Okrem toho môže cez elementy vstrekovača presakovať nafta do oleja, čo spôsobuje rozsiahle poruchy ložísk.

Ničím neobvyklým nie sú ani zaseknuté lopatky turbodúchadiel s variabilnou geometriou a drahá je tiež porucha tesnenia na vodnej pumpe, pri ktorej dochádza k zmiešaniu chladiacej kvapaliny s motorovým olejom. Problémové čerpadlá nahradil Volkswagen až v roku 2007.

Prevodovky často trpia krátkou životnosťou. Zvlášť automatické, ktoré niekedy potrebujú opravu už po menej než 100 000 kilometroch, príliš lepšie na tom ale nie sú ani manuálne.

Nefunkčné elektricky ovládané dvere

Bežným problémom je aj porucha elektricky ovládaných posuvných dverí a netesné posuvné okná.

Zahmlievanie svetlometov

Starosti zvyknú robiť aj svetlá – ak sú upchávky montážnych otvorov zle utesnené, môžu sa ich sklá zahmlievať.

Opotrebené hnacie hriadele

Tradičným problémom, ktorým Transporter piatej generácie trpí, sú opotrebené poloosi, zvlášť na pravej strane.

Ochrana proti korózii je v prípade T5 pomerne dôkladná, o kvalite laku exemplárov, vyrobených v prvých rokoch to však už povedať nemožno. Pre ne sú typické problémy s hrdzou okolo zámok a na hranách dielov.

Volkswagen postavil auto, ktoré veľmi vyvážene balansuje medzi úžitkovým ťažným koňom a skutočne komfortným vozením pre pasažierov. Nízka kvalita exemplárov z prvých rokov výroby a problémy motorov TDI so združenými vstrekovacími jednotkami však môžu stáť majiteľov značné množstvo peňazí. Lepšou voľbou je rozhodne faceliftovaná verzia, vyrobená po roku 2009, s novým vznetovým motorom. Také však v dobrom stave stoja aj vyše 25-tisíc eur.

Jazdený Volkswagen T5: Rodinný sen má aj riziká

Výber pre vás

Jazdený Volkswagen T5: Rodinný sen má aj riziká

Súvisiace články

Test Mercedes GLC: Nezaprie rodokmeň

Jazdený Opel Astra? Priestor mu nechýba

Škoda 4x4: Zima nie je žiaden problém

Výber pre vás