Aj keby sme prižmúrili všetky oči, kontaktné šošovky aj okuliare, tak nám časový odstup od uvedenia globálnej po premiéru európskej verzie ozaj pripomína absurdnú drámu v becketovskom štýle. Áno, dobre, Ford mal na to objektívne dôvody, sťahoval výrobu cez pol Európy, zákazníka však interné problémy výrobcu nezaujímajú, chce auto a nechce čakať. A čím viac musí čakať, tým viac od toho auta chce.

Z tohto hľadiska má teda Mondeo ozaj nezávideniahodnú štartovaciu pozíciu. A ľahko sa mu nerozbieha aj preto, že jeden z hlavných konkurentov, VW Passat, stihol uviesť svoju novú generáciu krátko pred ním. Obe tieto autá, plus dve ďalšie, sa nedávno objavili <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200168/priamy-suboj-kombi-v-strednej-triede">v porovnávacom teste</a> našich nemeckých kolegov, kde sa okrem iného podrobnejšie písalo aj o dôvodoch spomínaného zdržania v prípade očakávanej novinky modrého oválu.

Nemecký AUTO BILD teda už naznačil prvé skúsenosti získané v redakčnom teste, kde proti sebe postavil viacero áut. My na to nadviažeme naším, prvým slovenským posúdením Mondea, navyše samostatným, takže podstatne podrobnejším. A aby bolo nových poznatkov čo najviac, zvolili sme aj inú karosársku a inú motorickú verziu. Kým kolegovia na západe testovali naftové kombi, my sme si preklepli benzínový liftback.

V úvodných pasážach testov sa vcelku pravidelne zvykne venovať nejaký priestor dizajnu. Lenže o ňom sme pri Mondeu za tie dva roky čakania písali už toľko, že sa nám ozaj viac nechce a ani to nepovažujeme za potrebné. Každý si predsa vie pri pohľade na obrázky urobiť vlastný názor, ak si ho už dávno neurobil. Takže iba veľmi stručný dojem z pohľadu na auto naživo: vo verzii liftback pôsobí pri pohľade zboku ozaj majestátne, až máte subjektívny pocit, že ste nikdy nič dlhšie v strednej triede nevideli. A ani tvárová časť so spoločnými črtami napríklad aj <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/201072/europsky-mustang-oficialne-parametre">s novým Mustangom</a>, nezanechá pri pohľade naživo veľa nesplnených želaní. Ale to by už ozaj stačilo, zaplávajme do pragmatickejších vôd.

Pre Mondeo liftback platí zhruba to, čo pre kombi: je medzigeneračne dlhšie, užšie a nižšie, so zachovaným rázvorom. Fanatici tabuľkových porovnávaní sú však v menšine, drivú väčšinu zaujíma dopad vonkajších rozmerov na vnútorný priestor. Tam môžeme konštatovať, že minimálne na predných sedadlách sa pocitovo ani jeden z rozmerových mínusov neprejavil, priestoru pre vodiča aj predného spolujazdca je dosť, aj pri nadpriemerných figúrach.

Horšie je to však už vzadu. Rázvor 2850 mm sa akosi kamsi stráca a pasažierovi vysokému 185 cm sa kolená za rovnako vysokým vodičom zmestia len s približne štvor-päť centimetrovou rezervou. Tá by sama o sebe síce pre komfort cestovania stačila, aj na dlhé trasy. Lenže celú túto rezervu musí osoba uvedenej výšky spotrebovať na to, aby sa zošuchla kolenami celkom za operadlo pred sebou, inak sa nezmestí hlavou pod strechu.

V kufri naopak priestorové problémy vznikať nemôžu. Jeho základný objem 550 litrov je najväčší zo všetkých troch karosárskych verzií Mondea. A ak vyhodíte kryt a naložíte kufor za zadnými sedadlami až po sklo na jeho veku, objem narastie dokonca na 654 litrov. Pri využití iba dvoch sedadiel a naložení po strechu dostanete výsledných 1446 litrov, čo je na liftback veľmi slušné číslo. Milimetre a litre sú však iba základným rámcom interiéru. O mnohom v konečnom dôsledku rozhodujú konkrétne detaily z oblasti komfortu, ergonómie, kvality materiálov a spracovania.

Interiér celkovo dobrý, detaily na doladenie sa však nájdu

Prvý dojem z nasadnutia do nového Mondea je veľmi dobrý. V prvej chvíli máte pocit, že vás tu obklopili kvalitné materiály (a aj tie, čo nie sú poctivo mäkčené, majú aspoň peknú povrchovú štruktúru), poctivo zmontované diely, že ergonómia nemá chybu v oblasti indikátorov, ovládačov ani správnej vodičskej pozície. Pri detailnejšom skúmaní síce pár detailov vypláva, ale nie je to nič, čo by pokazilo dobrý celkový dojem. Konkretizujme.

Ako sme už naznačili, so zaujatím správnej vodičskej pozície nie je problém, rozsahy nastavovania volantu a sedadiel sú dostatočné. Malou poškvrnkou je iba príliš výrazné tvarovanie operadla v bedrovej oblasti, čo by nebolo na škodu veci, lebo veď by to prinieslo lepšie držanie tela v zákrutách. Lenže ono je to operadlo trochu úzke a ani nemusíte byť sumó rikiši, aby ste nadobudli tento pocit. Stačí mierne nadpriemerná šírka telesnej schránky v daných partiách. Inak sú ale predné sedadlá dosť pohodlné , aj na dlhú jazdu. A zadné tiež.

Zobrazovacie prvky sa vám veľmi pravdepodobne rýchlo zapáčia, najmä čiastočne grafická prístrojová doska s jedným displejom v strede otáčkomera a medzi budíkmi a druhým v strede rýchlomera. Ich zobrazenie je prehľadné a po chvíli navykania už sa celkom ľahko pomocou multifunkčného volantu doklikáte aj k položkám, ukrytým v hĺbke menu, napríklad k asistenčným systémom.

Aj veľký osempalcový centrálny dotykový displej sa nám na prvý dojem páčil, je tiež prehľadný, orientácia v jednotlivých menu nie je náročná. Menšie nepríjemnosti objavíte až vtedy, keď sa počas jazdy v niektorých zobrazeniach nie celkom ľahko triafate prstom do drobných plošiek virtuálnych tlačidiel, napríklad v menu klimatizácie. To však nie je iba problém Mondea, na tento „trendový neduh“ systémovo trpí väčšina podobných dotykových displejov.

Ešte ku klimatizácii: viacero jej funkcií má ovládacie tlačidlá aj priamo na palubnej doske, čo je fajn. Ale už keď je ich tam toľko, tak ešte jedno ďalšie sa mohlo zmestiť tiež. Ozaj len jedno jediné, ale zato podstatné: prepínanie smeru prúdenia vzduchu, ktoré nájdete iba v menu dotykového displeja.

Ďalšie drobné detaily vyplávajú na povrch v súvislosti s úložnými možnosťami. Najprv v kufri. Ten síce mal v nami testovanej výbave Titanium X elektrické ovládanie veka. Ale priamo v kufri chýba aspoň mechanický systém odomykania zadného operadla. Ak ho chcete sklopiť, musíte si otvoriť zadné dvere. Alebo zvesiť kryciu poličku kufra, po čom na tlačidlá sklápania priamo na operadlách ľahko dočiahnete aj zvonku. Ale to je tiež iba kompromisná improvizácia.

Inak ale velebíme z praktického hľadiska fakt, že ako každý liftback, aj nové Mondeo má cez obrovský vstupný otvor svoj batožinový priestor prístupný ozaj veľmi dobre, na rozdiel od sedanov. A vysokú spokojnosť vyjadrujeme aj v oblasti odkladacích priehradiek a schránok. Pred spolujazdcom je dokonca poschodová, do dverí vpredu sa naležato vojdú aj veľké fľaše s nápojmi, objemné a bezpečné sú aj držiaky nápojov na stredovej konzole, šikovný je priestor na peňaženku či mobil pod palubnou doskou a ani v stredovej lakťovej opierke sa nešetrilo objemom.

Ani v oblasti konektivity a multimédií Mondeo nie je zbytočne skromné. Bluetooth a USB porty sú samozrejmosťou, je tu vylepšená verzia osobného autentifikačného systém My Key, navigačný systém s dátami na SD karte.... A netreba sa báť ani plakety s nápisom Microsoft: produkty Billa Gatesa v tomto aute fungujú uspokojivo a rozhodne sú viac na úžitok než na škodu.

Aj základný podvozok zvládne naše (ne)cesty

Prichádzame ku kapitole, ktorá nás zaujímala ozaj náramne. A aj keď toto je samostatný test, nemôžeme sa vyhnúť istej nadväznosti na naše predošlé posúdenie hlavného konkurenta, <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/198616/test-vw-passat-2-0-tdi-prvy-dojem-nestaci">nového Volkswagenu Passat</a> a ani na prvé účinkovanie Mondea <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200168/priamy-suboj-kombi-v-strednej-triede">v porovnávacom teste</a> našich nemeckých kolegov. Chaos? Vysvetlíme....

Pri novom Passate nás vcelku nepríjemne prekvapil jeho podvozok v základnej verzii bez tlmičov s premenlivým účinkom. A čakali sme, ako zaúraduje Passat s adaptívnym podvozkom. <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200820/test-vw-passat-variant-bitdi-obhajoba">Zaúradoval výborne</a>, samozrejme, nie zadarmo. Kolegovia v Nemecku pre zmenu ohŕňali nos nad regulovateľnými tlmičmi Mondea a čakali, aké budú tie obyčajné. Nuž, dočkali sme sa za nich. A s plnou vážnosťou musíme konštatovať, že Mondeo má svoj štandardný podvozok bez premenlivých tlmičov o triedu lepší než Passat. Konkretizujme.

Základný podvozok Passatu nás sklamal svojím komfortom pruženia: ani na vysokých 16-palcových „balónoch“ nezvládal horšie než dokonalo rovné asfalty. Mondeo, ktoré sme teraz testovali, malo pneumatiky o palec väčšie, s profilom patrične nižším a napriek tomu bolo podvozkovo o celú dimenziu komfortnejšie, mechanicky, aj hlukovo. Pri novom Forde strednej triedy teda nemusí zákazník, ktorý plánuje väčšinu jázd absolvovať po slovenských (ne)cestách, riešiť ťažkú dilemu, či priplatí za adaptívny podvozok, alebo sa musí veľmi obmedziť v rozmere obutia, aby to po stránke komfortu prežil. Sorry, Passat....

Aj pri novom Mondeu sa podarilo to, čo pri európskom Forde všetci ospevujú už od čias prvého Focusu: dosiahnuť výborné stabilné jazdné vlastnosti aj bez prehnaného pritvrdzovania podvozka. Jednu maličkosť by sa tu ale predsa patrilo trochu doladiť. Síce nás nenaštvala až tak, ako nemeckých kolegov, ale predsa len by sme boli radi, keby sa Mondeo v čo najskoršej budúcnosti dočkalo aspoň trochu menšieho účinku posilňovača riadenia. Prípadne aspoň strmšieho poklesu jeho krivky s rastúcou rýchlosťou.

Pretože, skutočne, pri danom pomere výrazného posilňovacieho účinku s dosť strmým riadením (cca 2,7 otáčky od dorazu po doraz) budete pravdepodobne dosť nepríjemne prekvapení z toho, ako výrazne vám ťahajú volant z ruky pozdĺžne vyjazdené koľaje na asfalte. Rozhodne výraznejšie, než pri Passate s rovnako širokými prednými gumami. Sorry, Mondeo....

Odhliadnuc od mierneho preposilňovania je však riadenie také presné, na aké sme pri európskych Fordoch zvyknutí a vozidlo reaguje na pokyny volantom ozaj spoľahlivo. Prirodzená nedotáčavosť nastupuje veľmi prehľadne a postupne. A ani 160 koní a 240 Nm testovaného motora nepôsobí pri prudkej akcelerácii z oblúka nijako výrazne citeľný boj pohonných síl s riadiacimi. K čomu prispieva aj citlivo, nie však hystericky ladená elektronická stabilizácia. Spokojnosť vyjadrujeme aj s brzdami, ich účinok je pre auto danej dynamiky viac než dostatočný a jeho nástup veľmi pohodlne a presne regulovateľný pedálom.

Downsizing dokáže fungovať, ak to s ním viete

Ford v Európe patri k prvým priekopníkom trendu zvaného dowsizing a jeho litrový trojvalec je tak husto ovešaný vavrínmi, až mu to musí byť nepríjemné. Tým pádom zároveň patril k prvým automobilkám, ktoré nás naučili, že downsizing môže byť dobrým sluhom, ale zlým pánom. Viete jazdiť eko štýlom? Tak potom reálne ušetríte. Nedokážete ovládať pravú nohu? Tak potom máte problém. A nielen so spotrebou, ale potenciálne aj so životnosťou citlivých a drahých súčiastok akými sú turbodúchadlá.

No a do tohto ovzdušia prichádza aj najmenší štvorvalec v ponuke Mondea, ktorý z objemu 1,5 litra vďaka prepĺňaniu vytlačí 160 koní (118 kW). Toľko papierové hodnoty. Pocitovo sme ale boli príjemne prekvapení a keby že nevieme, čo máme pod kapotou, tak rozhodne tipujeme ak nie väčší výkon, tak aspoň väčší objem.

Motor citeľne ťahá už od 1500 otáčok, čím strčí do vrecka aj nejeden diesel. Obmedzovač ho zastaví až okolo hodnoty 6500, do takého pásma je však vrcholne zbytočné ho hnať. Aj pre mierne nadpriemerne dynamickú a pružnú jazdu vám stačí, ak budete radiť maximálne okolo troch tisíc otáčok. Extrémne vytáčanie síce nie je nepríjemné, nemáte pocit, že by motor trpel. Ale počítajte s tým, že reálne spotreby v tom prípade aj násobne prevýšia papierové hodnoty.

Ak sa dokážete ovládať, stačí tak priemerne, dokážete zajazdiť mesto za osem litrov, čo je už tesne na dostrel hodnotám výrobcu. Na vidieku sa ležérnym štýlom bez problémov dostanete pod šesť a diaľnica pri 130 km/h s otáčkomerom visiacim pod hranicou troch tisíc si vezme sedem a pol. A to sa dá, na benzínový motor v aute danej veľkosti a hmotnosti.

Prevodovku chválime nielen za rozumné otáčky pre diaľkový autostrádový cruising, ale aj za sprevodovanie celkovo, ktoré je dobre zladené s dynamickými danosťami motora. Prakticky nikdy nemáte pocit, že by vás sprevodovanie tlačidlo do neadekvátnej rýchlosti pri daných otáčkach, alebo naopak. Navyše, páka behá v kulise ľahko, s jasnými dorazmi, po nie príliš dlhých dráhach.

Kritiku si testovaný pohonný reťazec nezaslúži ani za kultúru chodu a odhlučnenie. Je ozaj tichučký a už pri polohlasne pustenom rádiu de facto zmizne z kabíny. Pri športovejších akceleráciách síce dokáže motor zavrčať, ale nie nepríjemne, práve naopak, má celkom pekný športovo ladený barytón. Ale nie príliš hlasný. Iba vám tak polodecentne pripomenie, že pod kapotou netrasie elektrina, ale horí benzín.

Ďalšie pokračovanie príbehu „Nešpekuluj a ušetríš“

Ďalšou dôležitou kapitolou, pri ktorej sa nevyhneme nadväznosti a aspoň nepriamemu porovnaniu s Passatom ako hlavným konkurentom, je cenová politika. Tá v prvej chvíli vyzerá pre Mondeo trochu nepriaznivo, pretože jeho štandardná neakciová cena je zhruba o päť tisíc vyššia, než u kolegu od VW. Rozumný človek však nevynesie súd hneď pri prvom pohľade na čísla, lebo ten môže byť dosť mätúci, ako že aj v tomto prípade je.

Passat totiž začína svoj cenník benzínovým motorom 1.4 TSI, ktorý má výkon iba 92 kW (125 k). Mondeo má v prvej benzínovej kolónke, ako tu už zaznelo, až 118 kW (160 k). Už tento rozdiel by možno teoreticky stál za tých päť tisícok rozdielu. Ford každopádne doplní niekedy v druhej polovici roka do svojej ponuky aj litrový trojvalec EcoBoost, s výkonom presne rovnakým ako má základný Passat, teda 125 koní. A podľa predpokladu aj s veľmi podobou cenou.

A je už len na vás, z čoho budete mať menší strach: či z potenciálne primalého objemu v podaní Fordu, alebo z potenciálne problémovej rozvodovej reťaze VW. Prípadne si ako racionálny jedinec uvedomíte, že oba tieto základné motory budú mať za úlohu iba vygenerovať pekné prvé číslo v cenníku a reálne pohony sú v tabuľke trochu ďalej. Ale poďme späť k cenám nového Mondea.

Ford je známy tým, že vám umožní značne ušetriť v prípade, ak nebudete špekulovať s individuálnym výberom príplatkových prvkov, ktorý má v cenníku lákavo ohromné množstvo, ale ak sa uspokojíte s viac-menej predvolenými výbavami. Asi už tušíte, že je reč o magických písmenách „X“ z forďáckeho cenníka. Aj v tomto prípade dokážu zaujímavo zraziť cenu dolu.

Predbežne základné Mondeo 1.5 EcoBoost Trend má vo verzii liftback cenníkový štandard stanovený na sume od 24980 eur (štvordverový sedan je o päť stovák lacnejší). Trend X doňho pridá extra predvolenú výbavu, ktorá hodnotu vozidla zvýši na 26750 eur, ale vypýtajú si len 22980, čiže dokonca menej, než mal základ pred doplnením výbavy.

Pri nami testovanej verzii je bonus podobne zaujímavý: 1.5 EcoBoost Titanium stojí 27080 eur, po doplnení výbavy stúpne hodnota vozidla na 32045 eur, od vás si ale budú chcieť iba 27190. Všetko však má svoju cenu a preto ešte raz pripomíname, že tieto tučné bonusy budú pre vás aktuálne iba vtedy, ak nebudete špekulovať s individuálnym výberom prvkov z extrémne bohatého príplatkového cenníka, ale sa uspokojíte s predvolenými balíkmi tak, ako ich Ford zostavil vo výbavách s prívlastkom „X“.

Máme teda za sebou prvý test dôležitého modelu strednej triedy. To, že sa naňho tak extrémne dlho čakalo, mu na jednej strane až tak neublížilo, nemáme pocit, po žiadnej stránke, že by nového Mondeo bolo „dva roky za opicami“. Nová generácia hlavného konkurenta ho stihla predbehnúť iba veľmi tesne. Ale stihla. Čo je z jeho pohľadu škoda, pretože pred možnosťou porovnania s novým Passatom by Mondeo svojimi kvalitami určite stihlo uchmatnúť nejakých zákazníkov predošlému VW strednej triedy.

Už je to ale tak, ako to je, treba posudzovať to, čo je. V prípade Mondea to je kabína, ktorá je kvalitná, vpredu priestranná, v kufri takisto, akurát na zadných sedadlách liftbacku trochu tesná na výšku. Ale zato plná prakticky využiteľných odkladacích priestorov. Sú to komfort a ergonómia, ktoré sú v celkovom hodnotení dobré, žiadajú si len vylepšenie pár detailov.

Je to motor, ktorý napriek všetkým pochybnostiam dokáže predviesť aj výhody downsizingu, ale musíte vedieť, ako ich využiť. Je to podvozok, pri ktorom nemusíte priplácať za adaptívne tlmiče, aby ste po stránke komfortu zvládli slovenské hroboľodrómy, na rozdiel od nemeckého súpera. Sú to jazdné vlastnosti, ktoré sú v najlepšej tradícii európskeho Fordu výborné, až na potrebu jemného doladenia účinku posilňovača riadenia. A je to výbava, ktorá dokáže byť ozaj bohatá aj bez toho, aby vás dorazila cenou, stačí len ovládnuť nutkanie individuálneho konfiguračného špekulovania.

Test Ford Mondeo 1.5: Godot prišiel!

Výber pre vás

Test Ford Mondeo 1.5: Godot prišiel!

Súvisiace články

Test Ford Focus 1.5 EcoBoost: ST Light

Test: Ford Focus ST vs. VW Golf GTI

Test: Ford Focus ST vs. VW Golf GTI

Test Ford Ranger 3.2 TDCi: Česť práci!

Výber pre vás