Nemecký automobilový priemysel chce zaradiť cestnú premávku do európskeho systému obchodovania s emisiami. Podľa informácií týždenníka Welt am Sonntag sa väčšina členov Združenia nemeckého automobilového priemyslu (VDA) podporuje tento plán, medzi nimi aj ťažké váhy ako BMW a Daimler. V súčasnosti členovia VDA o tomto pláne rokujú a svoje stretnutia majú ukončiť do začiatku októbra a ich plán sa zatiaľ týka len Nemecka. Oficiálne ale zatiaľ nikto túto informáciu nepotvrdil.

Automobilky chcú týmto spôsobom zabrániť stále prísnejším emisným limitom, s ktorými neustále prichádza Európska komisia. Členské štáty EÚ sa v marci dohodli, že od roku 2020 smie 95 percent nových vozidiel vypúšťať najviac 95 gramov CO2 na kilometer, o rok neskôr je limit platný pre všetky vozidlá. Lenže pre nasledujúce roky sa diskutuje o nových a prísnejších limitoch. Hraničné hodnoty 60 až 70 gramov CO2 na prejazdený kilometer sú však už na technologických hraniciach možného, tvrdí branža a medzičasom zvažuje zvýšenie cien nových áut. Navyše sektor cestnej dopravy by mohol v rámci obchodovania s emisiami efektívnejšie prispieť k ochrane životného prostredia.

Práve preto chcú automobilky zatiahnuť do veci aj ropný sektor v Nemecku. „Ak produkujem CO2, musím kúpiť certifikát. Jednoduché a účinné pravidlo, ktoré sa týka aj palív,“ povedal pre Die Welt šéf automobilky Opel Karl-Thomas Neumann. Automobilky tvrdia, že ropné spoločnosti by v budúcnosti museli kupovať certifikáty na každý liter predaného paliva. Keďže zúčtovanie pre ropný sektor v Nemecku zabezpečuje zhruba 150 colných skladov, boli by aj administratívne náklady veľmi nízke.

V konečnom dôsledku to zaplatí motorista v cene paliva, keďže podľa úvah automobilového priemyslu, práve oni jazdou priamo vypúšťajú CO2 do ovzdušia. Pri emisnom faktore 2,33 kilogramu na liter benzínu a cene certifikátu zhruba šesť eur za tonu tak do ceny paliva pôjde 1,4 centu na liter. Ak však trhové ceny certifikátov podľa očakávania zdražejú, môže byť napokon prirážka vyššia. S cieľom obmedziť finančný dopad na motoristov automobilky navrhujú, aby sa výnosy z emisnej prirážky rozdelili medzi obyvateľstvo, napríklad formou zníženia daní.

Odborníka na automobilový sektor Ferdinanda Dudenhöffera tieto plány prekvapili, nakoľko branža sa pojmu „obchodovanie s emisiami“ dôsledne vyhýbala. Podľa neho nápad dokazuje, že sektor nepostupuje pri znižovaní emisií tak rýchlo, ako by sa očakávalo. Napriek čoraz lepším technológiám sa totiž predáva stále viac SUV, kým elektrické alebo hybridné modely v Nemecku stále zaostávajú. Dudenhöffer považuje šance vtiahnuť palivá do obchodovania s emisiami na domácej  pôde za veľmi nízke, podariť by sa to podľa neho mohlo iba na európskej úrovni.

Bolo len otázkou času, keď si automobilový sektor povie: a dosť! Brusel neustále sprísňuje emisné limity pre vozidlá, lenže výrazne predbieha rozvoj technológií. O nespoľahlivých továrenských <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190539/spotreba-podla-vyrobcu-mimo-reality">údajoch o spotrebe a emisiách</a> sa toho popísalo neúrekom, lenže ak chcú výrobcovia splniť limity a nepredražiť autá, aby vôbec nejaké predali, začínajú kreatívne upravovať čísla.

A oficiálne testovacie metódy im to umožňovali. EÚ však chce <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196684/eu-chce-realne-testy-spotreby">tieto metódy zmeniť</a>, aby výsledné údaje zodpovedali reálnej spotrebe a emisiám. Bolo len otázkou času, kedy sa automobilky postavia na zadné a budú žiadať, aby sa Brusel zameral aj iné sektory, ktoré vypúšťajú do ovzdušia skleníkové plyny.

Na pretras prišiel ropný sektor, konkrétne palivá. I keď sa tieto pôvodné plány týkajú len Nemecka, podčiarknuť a tučným zvýrazniť treba hlavne úplne poslednú vetu článku. Podariť sa to môže jedine na celoeurópskej úrovni, teda aj na Slovensku. Je možné, že sa eurokomisári poškrabú na hlave a povedia si: fajn nápad.

S logikou zatiaľ neoficiálnych plánov nemeckých automobiliek môžeme súhlasiť, ako spotrebitelia sme zásadne proti. V prvom rade pre relatívne nízky príspevok automobilovej dopravy k znečisteniu ovzdušia. Podľa Európskej agentúry pre životné prostredie podiel cestnej dopravy na emisiách v Európe v roku 2009 dosiahol 23 percent. Otázka znie: odkiaľ pochádza zvyšných takmer 77 percent a ako sa riešia tieto sektory?

Obchodovanie s emisnými certifikátmi nám pripadá skôr ako zlý vtip než reálny príspevok k ochrane životného prostredia. Navyše Európa je v dôslednom prístupe k emisiám úplne osamotená. USA síce občas prídu so <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/190548/barack-obama-ziada-miliardy-na-zelene-auta">zelenou témou</a>, ale stále sa tam tešia obľube <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196180/usa-na-celo-predajov-sa-dostali-suv">veľké SUV</a> a neočakávame, že by sa to v dohľadnom čase zmenilo. Veľké čínske metropoly zas trpia opakovanými <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/195473/cina-stiahne-z-premavky-11-milionov-aut">smogovými alarmami</a> a vláda plánuje zvýšiť <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/196095/cina-zvysi-dotacie-na-elektromobily">dotácie na elektromobily</a>, no urobiť niečo pre životné prostredie v tak rozľahlej krajine je na veľmi dlhé lakte. A ešte tu máme Južnú Ameriku, Afriku a Rusko, ktoré si z emisií tiež ťažkú hlavu nerobia.

Čo tým vlastne chceme povedať? Úplne jednoduchú vec: smog ani skleníkové plyny nepoznajú štátne hranice. Naozaj si nemyslíme, že oblaky svinstva sa zastavia pred Európou a povedia si: aha, tu je Európa, ďalej nejdeme. Pokiaľ sa do ochrany ovzdušia nezapojí dôsledne celý svet alebo aspoň jeho rozhodujúca časť, vyznieva úsilie Bruselu ako prázdne gesto. Áno, niekto musí začať. Ale načo to hnať do extrému? Obyvatelia EÚ len platia a platia. A za čo? Za nič. Doslova.

Ďalšie peniaze z vreciek vodičov

Výber pre vás

Ďalšie peniaze z vreciek vodičov

Súvisiace články

EÚ chce reálne testy spotreby

Výber pre vás