Autonómne riadenie patrí v súčasnosti k horúcim témam automobilového priemyslu. Takmer každý výrobca sa snaží prísť so systémami, ktoré vodičom aspoň čiastočne uľahčia šoférovanie. Až donedávna vítala väčšina verejnosti víziu samostatne jazdiacich vozidiel s otvorenou náručou. To sa však trochu zmenilo po nehode Tesly Model S, ktorá v režime autopilota narazila do návesu kamiónu. Bohužiaľ, zrážka bola fatálna a o život prišiel Joshua Brown, ktorý bol sám veľkým zástancom autonómnych technológií.

Tragický incident vyvolal ohlas po celom svete a mnohí ľudia začali na autonómne riadenie nazerať z iného uhla pohľadu. Verejnosť, médiá, ale aj zodpovedné úrady volajú po väčšej kontrole a regulácii autonómnych vozidiel. Ako sa totiž dá vyšetriť nehoda vozidla v počítačom riadenom režime? Spôsobila ju chyba v softvéri alebo vodič? Na tieto otázky bude možno už v blízkej budúcnosti odpovedať integrovaná čierna skrinka. Tá by v Nemecku v budúcnosti mala byť súčasťou povinnej výbavy autonómnych vozidiel.

Túto zmenu predkladá podľa agentúry Reuters nemecký minister dopravy Alexander Dobrindt. V rámci jeho návrhu o čiernych skrinkách sa takisto spomína, že <strong>vodič autonómneho vozidla by po implementácii čiernej skrinky vôbec nemusel venovať pozornosť cestnej premávke.</strong> Jeho jedinou povinnosťou by bolo zotrvať v sedadle vodiča tak, aby mohol v prípade potreby po výzve automobilu zasiahnuť do riadenia.

Problémom tohto návrhu je fakt, že sa nezaoberá tzv. poloautonómnymi vozidlami, akým je napríklad aj spomínaná Tesla Model S <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/210275/nove-ecko-moze-v-nevade-jazdit-autonomne">alebo Mercedes triedy E</a>. Nie je teda jasné, či by nová legislatíva platila len pre úplne autonómne automobily, alebo aj pre modely, ktoré vodičove povinnosti preberajú len čiastočne. V každom prípade sa týmto vyjadrením nemeckému ministrovi podarilo rozprúdiť diskusie o použití čiernych skriniek v autách.

Tieto zariadenia sú v automobilovom priemysle používané už aj v dnešnej dobe. Disponujú nimi predovšetkým autobusy či rôzne nákladné vozidlá. Ich použitie je v súčasnosti zavedené skôr v podnikateľskej sfére. Masové rozšírenie takýchto zariadení na Slovensku sa zatiaľ nedá očakávať, jeho brzdou je legislatíva. Na jednej strane síce máte možnosť na základe videozáznamu a iných informácií <a href="https://autobild.cas.sk/clanok/200506/autokamery-vodicom-hrozia-likvidacne-tresty">dokázať svoju nevinu</a>, na strane druhej však riskujete porušenie zákona o ochrane osobných údajov.

Podobná situácia panuje aj v Nemecku, kde si využívanie čiernych skriniek reguluje každá spolková republika separátne. Nový návrh by však legislatívu mohol zjednotiť a ošetriť tým nielen použitie kamier v autonómnych, ale aj v bežných vozidlách. Kroky nemeckej vlády by v budúcnosti mohli mať vplyv aj na našu legislatívu.

Čierne skrinky v autách sú známe aj pod názvom autokamery. O ich používaní a zakázaní sa vedú vášnivé diskusie. V praxi ide o malé zariadenia, ktoré sa zväčša umiestňujú na čelné sklo a zbierajú informácie o jazde. Moderné kamery disponujú množstvom funkcií, pomocou ktorých zaznamenávajú dáta o momentálnej situácii, v akej sa automobil nachádza.

Jedným z hlavných prvkov čiernej skrinky je kamera, ktorou neustále nakrúca dianie v okolí vozidla. Drahšie systémy disponujú dvomi kamerami, vďaka čomu dokážu monitorovať priestor nielen pred vozidlom, ale aj za ním. Väčšina modelov disponuje Full HD rozlíšením. To umožňuje z videozáznamu odčítať EČV okoloidúcich automobilov. K výbave často patrí aj funkcia nočného videnia. Tá umožňuje snímanie v horších svetelných podmienkach.

Väčšina dostupných autokamier disponuje GPS modulom, ktorý dokáže presne zaznamenať polohu a rýchlosť vozidla. Prvkom pasívnej bezpečnosti je upozorňovanie vodiča na prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti. Dôležitú úlohu pri objasňovaní dopravných nehôd hrá tzv. G-senzor, ktorý zaznamenáva smer jazdy v 3D priestore. Na základe toho sa dá rozpoznať, z ktorej strany prišiel náraz a akú mal intenzitu.

Niektoré čierne skrinky plnia aj zabezpečovaciu funkciu. Dokážu sa totiž spustiť na základe zaznamenaného pohybu, vďaka čomu chránia auto aj počas neprítomnosti majiteľa. Tieto údaje by mali zaručiť, že objasňovanie dopravnej nehody bude jednoduchšie pre políciu, poisťovne, ale aj poškodenú stranu.

Autokamery však so sebou prinášajú aj zásadné nevýhody, napríklad riziko nelegálneho zverejňovania osobných údajov. Internet je v súčasnosti plný videí zhotovených čiernymi skrinkami, na ktorých sú zachytené dopravné nehody. Mnoho vodičov si totiž záznam z kamery nenechá len pre seba a bez obáv ho zverejní na sociálnych sieťach. V prípade, že je na videu vidieť EČV iného automobilu a majiteľ daného vozidla nesúhlasí so zverejnením, však týmto konaním ľudia porušujú zákon o ochrane osobných údajov.

Zdá sa, že čierne skrinky by mohli byť prínosom pre cestnú premávku. Zahatili by totiž priestor rôznym špekuláciám a zdanlivo nevyriešiteľným situáciam. V prípade, že návrh nemeckého ministra bude schválený, by s veľkou pravdepodobnosťou dotknuté automobilky čiernu skrinku integrovali priamo do výbavy vozidla a neobmedzovala by výhľad vodiča tak, ako tomu je dnes.

Autonómne autá: Len s čiernou skrinkou?

Výber pre vás

Autonómne autá: Len s čiernou skrinkou?

Súvisiace články

Autokamery: Vodičom hrozia likvidačné tresty

Autopilot Tesla má svoju prvú obeť

Nehoda autonómneho auta Google

Výber pre vás