Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vpravo jazdíme presne 75 rokov

Od dnešného dňa je to presne 75 rokov, čo sa v našej krajine začalo jazdiť po pravej strane. Hoci vtedajšie Československo túto zmenu plánovalo, napokon si ju vynútili nemeckí okupanti.
2 20 príspevkov 18.03.2014 / ČTK

Jazdu na pravej strane cesty považujeme v našich končinách za samozrejmosť a na spôsob jazdy v krajinách, ako je Veľká Británia, nazeráme skôr ako na extravaganciu. Málokto však vie, že aj v našich končinách sa tradične jazdilo vľavo a Československo veľmi dlho odolávalo zmenám. A práve dnes je tomu presne 75 rokov, čo sa u nás oficiálne jazdí vpravo.

Pravostrannú jazdu priniesol Wehrmacht

Prechod z ľavej strany na pravú sa začal rozbitím Československa na Protektorát Čechy a Morava a samostatný Slovenský štát. Československo už v medzivojnovom období plánovalo zmeniť spôsob jazdy. Podľa informácií ČTK už v polovici 20. rokov minulého storočia vláda podpísala Parížsku dohodu, čím sa zaviazala „v primerane vhodnej dobe“ zaviesť jazdu vpravo. V roku 1931 prisľúbila, že sa tak stane do piatich rokov. Zostalo len pri sľuboch.

Záber zo starej Bratislavy jasne ukazuje vozy jazdiace po ľavej strane. Zdroj: Bratislava Flats 2 fotografie v galérii Záber zo starej Bratislavy jasne ukazuje vozy jazdiace po ľavej strane. Zdroj: Bratislava Flats Zdroj: Bratislava Flats

Pôvodne mala pravostranná jazda u nás platiť od 1. mája 1939, veci však urýchlili nemeckí okupanti. Vrchný veliteľ nemeckej armády Walther von Brauchitsch vydal výnos, ktorým nariadil okamžitý prechod na pravostrannú organizáciu premávky. Výnos začal platiť u našich západných susedov 17. marca 1939. Slovenský štát štyri dni po svojom vzniku schválil podobné nariadenie a do platnosti vstúpilo presne pred 75 rokmi, 18. marca 1939.

Zaujímavý je pohľad na obidve hlavné mestá. Kým Nemci poskytli Prahe deväťdňový odklad oproti zvyšku krajiny, na Slovensku sa najprv začalo jazdiť vpravo v Bratislave a až po nej nasledovali ostatné časti Slovenska. Dôvodom pre pražský odklad bola predovšetkým rozsiahla električková sieť, hoci prípravy sa začali už po pristúpení k Parížskej dohode. V prvom rade bolo potrebné vymeniť výhybky, prebudovať dopravné značenie, premiestniť nástupné ostrovčeky a prerobiť aj samotné električky, nakoľko dvere museli byť na pravej, a nie na ľavej strane.

Napriek tomu, že v Prahe platila jazda vpravo až od 26. marca, nemeckí vojaci si s tým ťažkú hlavu nerobili. Podľa dobových zdrojov nebolo ničím nezvyčajným vidieť vojenské auto vo vtedajšom protismere. Na zmenu smeru jazdy od prvých dní upozorňovali denníky aj plagáty, rôzne tabule a nápisy na električkách. Napriek tomu si zmena vyžiadala množstvo dopravných nehôd, už len prechádzanie cez cestu či električkovú trať si vyžadovalo od chodcov veľkú pozornosť.

História s otáznikmi

Na historické dôvody pre jazdu či vľavo neexistuje jednoznačná odpoveď, i keď nájdeme aj „zaručené“ vysvetlenia. Zoberme si drsný stredovek, keď k výbave bojovníka patril kôň a meč. Väčšinou sa zbraň nosila na ľavom boku, tasila sa pravou rukou a v nej až do konca boja obyčajne zostala. V dedinách či mestách tak bolo pohodlnejšie jazdiť vľavo, nakoľko sa znižovalo riziko zranenia okoloidúcich. I keď šľachtica síce zranenie poddaného zaujímať nemuselo, zachytenie zbrane o odev chodca určite nepatrilo medzi ideálne situácie.

Takéto nápisy na londýnskych priechodoch zachraňujú životy. Zdroj: Wikimedia 2 fotografie v galérii Takéto nápisy na londýnskych priechodoch zachraňujú životy. Zdroj: Wikimedia Zdroj: Wikimedia

Najrozšírenejšia teória však hovorí o tom, že za to môžu konské povozy. Medzi odborníkmi panuje názor, že koncom 18. storočia začali farmári prevážať svoje produkty na veľkých vozoch ťahaných viacerými pármi koní. Keďže vozy nemali miesto na sedenie pre pohoniča, ten si sadal na zadného ľavého koňa, aby mohol bičom v pravej ruke „motivovať“ záprah. Jazdec na pozícii vľavo mohol pre lepší prehľad o dianí na ceste presunúť celú „jazdnú súpravu“ na pravú stranu a v prípade potreby sa ľahšie vyhol protiidúcemu dobovému kamionistovi.

Značný vplyv na prechod z ľavostrannej na pravostrannú premávku mala údajne aj Veľká francúzska revolúcia. Pred ňou bola ľavá strana vozovky vyhradená šľachte a pravá plebsu. No po revolúcii nemala aristokracia odvahu provokovať ľud výsadnou jazdou vľavo, a tak sa presunula doprava. V Európe prvé pravidlo hovoriace o nutnosti jazdy vpravo zaviedlo Dánsko v roku 1793, o rok neskôr podobné nariadenie vošlo do platnosti v Paríži.

V Severnej Amerike, ktorá bola kolóniou Veľkej Británie, sa taktiež jazdilo vľavo. Po osamostatnení však chceli dať noví Američania jasne najavo svoju nezávislosť, a tak premávku presunuli z ľavej na pravú stranu. Prvým uzákonením z roku 1792 sa môže pochváliť štát Pennsylvania.

Existujú aj náznaky, že vľavo sa jazdilo v starovekom Ríme. Starý kameňolom pri anglickom Swindone je jedným z najzachovalejších rímskych lomov a keďže vyjazdené koľaje na ľavej strane sú hlbšie, naznačujú, že práve tadiaľ jazdili naložené vozy. Existuje vraj aj jedna rímska minca s vyobrazením dvoch jazdcov, ktorí sa míňajú pravými ramenami.

 

Rozdiely medzi ľavo- a pravostranným riadením

Automobily s pravostranným riadením mávajú zrkadlovo otočený prístrojový panel, ale ovládače na pákach za volantom aj pedále sú však zväčša vo verziách pre trhy s ľavostrannou premávkou identické s „našimi“. Vľavo sa teda väčšinou nachádza páčka smeroviek, vpravo stierače a pedále začínajú vľavo spojkou, končia vpravo akcelerátorom. Pri manuálnej prevodovke je zachovaná aj schéma radenia rýchlostných stupňov.

Jazdou po tej ktorej strane je prispôsobené aj osvetlenie vozidla. Stretávacie svetlá sú nastavené tak, aby viac osvetľovali okraj cesty. Preto ak jazdíte napríklad na Slovensku s autom z Veľkej Británie, je možné, že na vás protiidúci vodiči budú hromžiť. V takomto prípade sa zvyknú svetlomety prelepovať špeciálnou páskou, ktorá oslňovanie vozidiel v protismere eliminuje. Niektoré moderné vozidlá majú v nastaveniach možnosť prispôsobiť svetlá pravidlám danej krajiny.


Video
Najnovšie články
Madrid sprísnil zákazy vjazdu

V čase, keď sa vo Francúzsku rozhoreli protesty tzv. žltých viest, prichádza správa, že Ford zatvorí svoju fabriku na výrobu prevodoviek. Strata pracovných...

Ford zatvorí svoju francúzsku fabriku

Nemecký gigant ponúkol zákazníkom tisíce áut, ktoré mali skončiť v šrote. Riaditeľ spoločnosti má o probléme vedieť od roku 2016.

Ďalší škandál VW: Predával aj prototypy

Aston Martin sa pochválil novým dvanásťvalcom, ktorý využíva technológie F1 a bude schopný točiť do 11 100 ot./min.

Valkyrie: Motor bude mať vyše 1 000 koní

Škoda po úspešných mesiacoch zaznamenala v novembri pokles predaja. Dôvodom tohto vývoja je najmä nepriaznivá situácia na kľúčovom čínskom trhu.

Škoda predala v novembri menej áut

Vlajková loď americkej značky prešla drobným omladením a dostala športovo štylizovaný variant, ktorý sme si skúsili s naftovým motorom.

Test Grand Cherokee S: Hra na športovca

Slovensko dostane od Európskej investičnej banky úver vo výške niekoľkých stoviek miliónov eur na dopravné projekty.

Slovensko dostane úver na dopravné projekty
Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×