Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov

REPORTÁŽ      V Rumunsku údajne majú najkrajšiu cestu v Európe a možno aj na svete. Avšak cesty vedúce k nej sú nabetón jej protikladom.
25 11 príspevkov 16.07.2013 / Marián Balog

Keby ste podľa Top Gearu zobrali najlepšie zákruty najlepších pretekárskych okruhov sveta a poskladali ich za sebou ako autodráhu, vznikne Transfagarasan. Tento prísľub bol priveľmi lákavý na to, aby sme mu odolali. V rámci projektu objavovania pútnických miest európskeho motorizmu sme do našej cestovateľskej Hondy Civic naložili batožinu a vydali sme sa do neznáma. Smer Rumunsko.

Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov 25 fotografií v galérii Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov Zdroj: Marián Balog
Kto by tipoval, že najkrajšie cesty v Európe sa nachádzajú práve v Rumunsku
 

Za míľnikmi histórie

V letnom projekte servera AutoMoto.sk pokračujeme Rumunskom. V sérii článkov objavujeme miesta, ktoré by mali byť zaznačené v mape každého automobilového nadšenca. Neminieme lokality, kde sa písala automobilová história, atraktívne múzeá, legendárne okruhy či továrne svetových výrobcov a pozrieme sa aj na najkrajšie cesty Európy.
Redaktori AutoMoto.sk využívajú celoročné poistenie Union pre Európu. Honda Civic a Union poisťovňa.

Naším cieľom bola jedna z najkrajších ciest na svete: Transfagarasan. Jej oficiálne označenie je DN7C a spisovne by sme ju mali volať transafagarašaj ská cesta, no Transfagarasan znie lepšie. Vybrali sme sa po stopách trojice britských motoristických zabávačov (Clarkson, Hammond, May), akurát sme na rozdiel od nich nemali k dispozícii otvorené Lamborghini, Ferrari ani Aston Martin.

Pred premiérovou návštevou Rumunska sme sa snažili nazbierať čo najviac informácií o danej destinácii. Jedni vraveli, že je to čistá divočina, druhí, že sa to dá. My sme naivne dúfali, že keď Rumunsko vstúpilo do Európskej únie pred niekoľkými rokmi, s novým poriadkom sa po cestách a necestách Drakulovej domoviny rozvinul hladký asfaltový koberec. No je to omyl, aj keď tabuľky s vlajkou EU sú v Rumunsku vždy zárukou kvalitného povrchu. Pred tabuľkou však budete často spolu s autom trpieť. Avšak nepredbiehajme.

Prosím vás, kadiaľ sa ide do Rumunska?

My sme s Civicom vyrážali z Bratislavy a prakticky celé Maďarsko sme prešli bez komplikácií pohodlne po diaľnici. 370-kilometrová pohoda stojí na desať dní 2 975 forintov (asi 10 eur). Dá sa platiť aj eurami, ale pozor, potom bude cena vyššia.

Letné cestovanie autom je často okorenené prietržami mračien 25 fotografií v galérii Letné cestovanie autom je často okorenené prietržami mračien Zdroj: Marián Balog

Spomínaných skoro štyristo kilometrov od slovensko-maďarského hraničného prechodu Rajka po koniec diaľnice na prahu Rumunska sa vo všetkej počestnosti dá zvládnuť za tri hodiny desať minút – aj s miernymi komplikáciami na rozostavanom obchvate Budapešti a búrkovou sprchou kdesi medzi Kecskemétom a Szegedom. Pri meste Makó sme diaľnicu opúšťali so slzou v oku, lebo sme tušili, že podobný povrch tak skoro neuvidíme.

Tip redakcie

Na starej ceste smerujúcej k hraničnému priechodu Nadlak sa začalo poriadne „zrumunievať“. Správca komunikáciu už asi necháva ležať ladom a čaká na dokončenie diaľnice až po hranicu. Od aktuálneho konca maďarskej diaľnice to trvá na hranicu asi pol hodiny (30 km).

Po prekročení maďarsko-rumunskej hranice sa dostávate do iného sveta. Najprv však nezabudnite zaplatiť cestnú daň, ktorá vás bude stáť na desať dní v prepočte asi 3 eurá, na mesiac asi 7 eur. Samozrejme opäť platí, že ak máte domácu menu, plaťte radšej ňou. Pri platbe eurom si nablokujú nejakú tú „manipulačnú prirážku“. Podobne ako v Maďarsku dostanete len papierové potvrdenie a zaregistrujú si vás do databázy. Poplatok sa vyžaduje na všetkých cestách a niekde možno natrafíte aj na diaľnicu.

Rumunské mestečká sú husto popretkávané elektrickými vedeniami 25 fotografií v galérii Rumunské mestečká sú husto popretkávané elektrickými vedeniami Zdroj: Marián Balog

Keď sú formality vybavené, ešte si môžete zmeniť peniaze, pretože banky na Slovensku zvyčajne rumunský lei nedržia „skladom“. Údajne je iba na objednávku. Možností v Rumunsku je viacero. Na hranici je kopec zmenární, vo väčších mestách sú tiež, ale meniť sa dá aj v bankách, alebo si lei môžete vybrať z bankomatu priamo na mieste (pozor na poplatky, ktoré vám vaša banka môže vyrúbiť za výber v zahraničí).

 

S Hondou na Transfagarasan

Tak ako v minulých dieloch cestovateľského projektu, aj do Rumunska sme cestovali Hondou Civic s motorom 1.6 i-DTEC. Diaľničný úsek cez Maďarsko sme absolvovali s priemernou spotrebou päť litrov, čím sa potvrdili výborné výsledky z redakčného testu.

Na úseku od konca diaľnice v Maďarsku až na začiatok Transfagarasanu bola priemerná spotreba 3,9 litra. Šplhanie do dvetisícmetrovej výšky vyhnalo mimodiaľničný priemer na 4,5 litra. Dokážeme si predstaviť len málo vozidiel, ktoré by cestu absolvovali úspornejšie 25 fotografií v galérii Na úseku od konca diaľnice v Maďarsku až na začiatok Transfagarasanu bola priemerná spotreba 3,9 litra. Šplhanie do dvetisícmetrovej výšky vyhnalo mimodiaľničný priemer na 4,5 litra. Dokážeme si predstaviť len málo vozidiel, ktoré by cestu absolvovali úspornejšie Zdroj: Marián Balog

Civic sa nám na výprave osvedčil aj po stránke komfortu. Poplátané cesty na úpätí Transfagarasanu zvládal podvozok bez šomrania a klepotania. Čím vyššie sme stúpali, tým bola cesta pohodlnejšia, keďže horné sekcie magistrály sú z väčšej časti pokryté novým kobercom. A zákruty? Kým bolo sucho aj tie sme si užívali. Vyššie, na mokrom povrchu vo vlásenkách s chýbajúcimi zvodidlami a v hmle si človek dvakrát rozmyslí, či sa mu chce šantiť.

Ak si meníte obnos na bežné drobné výdavky, je prakticky jedno, kde si lei kúpite. Naháňaním najvýhodnejšieho kurzu ušetríte akurát zopár centov. A ešte dobrá rada: pri prekročení Rumunskej hranice si hodinky posuňte o hodinu dopredu, ste už v inom časovom pásme.

Hor(or) sa na rumunské cesty

Z hranice na úpätie Transfagarasanu je to ešte asi šesť hodín. Pritom z Nadlaku do Avrigu je iba 360 kilometrov. Škoda, že niekto pred našou navigáciou zatajil krátky dostavaný úsek diaľnice, ktorý sa začína pred mestom Deva a končí za Orastie. Tento kúsok zasľúbenej zeme sme objavili až cestou späť, keď sme natruc navigácii nasledovali smerové tabule so znakom diaľnice.

Toto je každodenná realita rumunského vidieka 25 fotografií v galérii Toto je každodenná realita rumunského vidieka Zdroj: Marián Balog

Napokon sme teda asi po desiatich hodinách (770 km) dorazili do základného tábora pri meste Avrig. Odtiaľ sme sa na druhý deň ráno chystali zaútočiť na Transfagarasan. Cestovatelia z východnejších regiónov Slovenska majú pred sebou kratšiu cestu cez Miškolc, Debrecín a Oradeu. Napríklad z Košíc by to malo byť asi 600 kilometrov a približne osem hodín. Kvalitu tejto trasy však z vlastnej skúsenosti nemôžeme potvrdiť ani vyvrátiť.


Zväčšiť mapu

Treba poznamenať, že hlavné ťahy rumunských ciest sú v celkom dobrom stave. No pohodlie cestovania kazí vysoká koncentrácia nákladných vozidiel, ktoré nemajú žiadnu alternatívnu trasu. Niektoré úseky sú rozbitejšie a mimo hlavných ťahov sa cesta bežne podobá tankodromu bez štipky asfaltu. Ďalším spomaľovačom sú nekonečne dlhé dediny. Jazdí sa v nich päťdesiatkou. Celkovo sme na trase Nadlak – Avrig boli s kvalitou ciest spokojní, no premávka neumožňuje bez riskovania znižovať čas dojazdu do cieľa podľa navigácie.

Cestujeme do oblakov

Fagarašské vrchy nás druhý deň ráno vítajú v plnej kráse. Vydávame sa z Avrigu na pomyselný začiatok Transfagarasanu, do obce Cartisoara, čo je asi dvadsať kilometrov. Z hľadiska premávky všetko vyzerá sľubne až na cestu (dá sa štrkom vysypaná vidiecka komunikácia nazvať cestou?) zablokovanú stádom oviec. Naprotiveň navigácii sme sa radšej otočili a zvolili asfaltovú alternatívu a po chvíli prepočítavania sme už boli opäť na správnom kurze.

 

Čo je to Transfagarasan?

Transfagarašská magistrála je cesta DN7C spájajúca mestá Sibiu a Pitesti. Križuje Južné Karpaty a jej najvyšší bod sa nachádza vo výške viac než 2 000 metrov na morom. Transfagarasan je druhá najvyššie položená spevnená cesta v Rumunsku. Bola vybudovaná v rokoch 1970 – 1974 za vlády Nicolae Ceauşescu. Pôvodne išlo o vojenskú cestu, ktorá mala v prípade potreby zaistiť rýchly presun vojenskej techniky. Povráva sa, že komunistický dikátor Ceauşescu chcel demonštrovať svoju silu a prekonať dovtedy najvychytenejšiu cestu v Rumunsku Transalpina. Pri výstavbe Transfagarasanu vraj vojaci použili 6 000 ton trhaviny a za štyri roky pri prácach údajne zahynulo 40 ľudí.

V obci Cartisoara to stále nevyzerá nijako podobne tomu, na čo nás navnadili chlapci v Top Geare, ale nerobte paniku. Po krátkej ceste cez potok a pomedzi topole sa cesta začne dvíhať. Stúpate do lesov a oči máte na stopkách, kedy už uvidíte ten omračujúci televízny výhľad.


Zväčšiť mapu

Kým boli popri ceste stromy, nevideli sme nič, čo by stálo za zmienku. Po niekoľkých kilometroch však začína porastu ubúdať a my sa zastavujeme na prvom „urob-si-sám“ odpočívadle spolu s ruskou rodinkou na čiernom Lacetti. Výhľad je pekný, no fotky kompromituje vedenie vysokého napätia. Vydávame sa teda ďalej a čím vyššie stúpame, tým je paradoxne povrch vozovky kvalitnejší.

Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov 25 fotografií v galérii Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov Zdroj: Marián Balog

Počasie nám na Transfagarasane vôbec nevyšlo

Bohužiaľ, čím menej stromov lemovalo kľukatú cestu, tým viac hmly pribúdalo. Mali sme jednoducho smolu na počasie. Po ďalších kilometroch sme si uvedomili, že vedľa cesty už nie sú žiadne stromy, iba hmla. Ach, kdesi za ňou sú panorámy ako vystrihnuté z pohľadníc, no nič sa nedá robiť a my stúpame ďalej.

Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov 25 fotografií v galérii Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov Zdroj: Marián Balog  
Milosrdný vietor nám iba občas dovolil kochať sa krásou jednej z najkrajších ciest v Európe

Po chvíli sa však už musíme zastaviť. Vietor čiastočne rozfúkal hmlu (alebo oblaky?) a pred nami sa črtá slávna húsenková asfaltka smerom k najvyššiemu bodu Transfagarasanu. Kým stihneme vystúpiť z auta, to biele svinstvo je opäť všade navôkol. O malý moment je zas trochu jasnejšie, a tak máme chvíľu čas na fotografovanie.

Vtom z priekopy vybehne stádo svíň (áno, dobre čítate) a my sa radšej uchýlime do bezpečia auta. Prasce sklamané nedôverčivosťou turistov odchádzajú dolu k potoku omočiť si rypáky v pramenitej vode. Našťastie s komandom ošípaných odchádza aj hmla a nám sa konečne naskytne výhľad, za ktorým sme cestovali zhruba dvanásť hodín. Potom si rumunská príroda povedala, že už nám stačilo a vyliala na Transfagarasan ďalšiu dávku šľahačky. Medzitým nás ruské Lacetti predbehlo a začíname mať pocit, že sa ich už nezbavíme.

Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov 25 fotografií v galérii Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov Zdroj: Marián Balog Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov 25 fotografií v galérii Transfagarasan: Cesta do rumunských oblakov Zdroj: Marián Balog
Rumunské cesty sú vo všeobecnosti veľmi husto okupované zvieratami, no v horách sme čakali skôr iné živočíšne druhy

Nasleduje ďalšie stúpanie po ceste, ktorú trio Clarkson-Hammond-May gumovalo pred niekoľkými rokmi. My negumujeme, lebo máme predný pohon, je mokro, začína pršať a viditeľnosť je miestami po prvú ovcu stáda stojaceho na ceste (doslovne). Niekoľko minút sa zvíjame spolu s cestou a dúfame, že opäť zasiahne milosrdný vietor, no ani po opakovanom apelovaní na božstvá zastrešujúce rezort počasia sa nič nezmenilo. Iba začalo ešte viac pršať.

Sklamaní sa teda vydávame ďalej a prichádzame k najvyššiemu bodu Transfagarasanu, ktorým je oblasť okolo jazera Balea. Cestu lemujú stánky so suvenírmi, syrmi, šiltovkami a inými taľafatkami. Zaparkovať tam možno na časti parkoviska, kde sa už sneh roztopil, zvyšok plochy pokrýva sivočierna mrazená špina. Snáď sa roztopí, kým napadne nový.

Jazero Balea je tesne pod vrcholom Transfagarasanu. Stojí za krátku prestávku 25 fotografií v galérii Jazero Balea je tesne pod vrcholom Transfagarasanu. Stojí za krátku prestávku Zdroj: Marián Balog

Spomínané jazero Balea stojí za prechádzku, vzhľadom na počasie, časový plán a frustráciu sa po krátkej obhliadke terénu vyberáme ďalej. Mimochodom, to pečivo, čo sa vzdialene podobá na praclíky, si nekupujte, nemá žiadnu chuť.

Sever proti juhu

Od jazera Balea sa dá ísť naspäť smerom na sever na Cartisoaru, druhou voľbou je slabo osvetlený tunel Capra popod hrebeň pohoria. V tom čase sme vôbec netušili, či to bolo už všetko, čo Transfagarasan dokáže ponúknuť. S nádejou na lepšie počasie sme sa vydali do tmavého tunela, na ktorého druhej strane je južný úsek Transafagarasanu. A na konci tunela sme uvideli svetlo. O tom však až v ďalšej časti seriálu.

Partnermi cestovania za legendami sú Honda Civic a Union poisťovňa.

 


Video
Najnovšie články
Elektrický hyperšport chystá aj Lotus

Firmy by mali spolupracovať na vývoji nových elektrických áut Fordu na platforme Rivianu. Partnerstvo prinesie nový prístup k inteligentným a elektrickým autám...

Ford investuje 500 miliónov USD do startupu Rivian

Nájsť v mestách vhodné parkovacie miesto je čoraz ťažšie a vtesnať sa doň dupľom. Parkovacie kamery sú určite užitočným pomocníkom a dodatočná montáž nie je...

Nejde vám parkovanie? Takto ho zvládne každý

Atraktívny kórejský liftback dostal oranžový lak, karbónové doplnky, čalúnenie Alcantarou a najmä upravený pohon všetkých kolies.

Stinger GTS: Pripravený na jazdu šmykom

Facelift prináša decentné úpravy zahŕňajúce zadné svetlá s motívom britskej vlajky a tiež rozšírené možnosti individualizácie navonok i zvnútra.

MINI Clubman má za sebou malú plastiku

Na vojenskej prehliadke vozila dôstojníkov nemaskovaná ruská novinka, ktorá vznikla na základe sedanu a disponuje rovnakou technikou.

Luxusný kabriolet Aurus: Debut pri Kremli

Modely s 2,3-litrovým motorom majú vo verzii High Performance výkon 335 koní a viacero komponentov zdedených od osemvalcových kúskov.

Ford Mustang: Viac elánu pre štvorvalec
Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×